Sila povzbudenia

Páči sa mi anglický preklad Prísloví 11:25, hovorí:

Ten kto požehnáva druhých, bude sám požehnaný.

Zodpovedá posledným objavom vedy, že keď povzbudzujeme druhých, obnovuje a rozvíja sa nielen ich mozog, ale aj náš.  Výskumy preukázali, že hovorené povzbudenie tvárou v tvár robí s ľudským mozgom zázraky. Deti, ktoré boli odmalička chválené a povzbudzované svojimi rodičmi ho mali lepšie rozvinutý, pripravený na učenie sa a zvládanie stresových situácií, ktoré ich v životoch skôr či neskôr postretnú.

Keď im robili sken mozgu, na snímkoch bol zjavný významný vplyv na hipokampus. Hipokampus je časť mozgu, ktorá pôsobí na naše emocionálne odpovede a návyky. Hrá dôležitú úlohu pri konsolidácii informácií z krátkodobej pamäti do dlhodobej pamäti a priestorovej orientácie. Z mojej skúsenosti je to obojstranné i pri modlitbe, keď sa modlíme za druhých, rastieme aj my.

Ešte v Starej zmluve prikázal Pán Mojžišovi, aby povzbudil pred veľkým krokom Jozueho. Deutoronmium 3:29: Jozuemu však daj príkaz a povzbuď ho a posilni, lebo on bude viesť tento ľud a rozdelí mu krajinu, ktorú uvidíš!

Aj Biblia, Slovo Božie je tvárou v tvár povzbudenie, Boh k nám osobne hovorí, povzbudzuje nás. Nebojte sa, dôverujte Mi, atď. Ako dobrý Otec svojim milovaným deťom.

2.Korinťanom 13:11-12

Ostatne, bratia, radujte sa, majte sa dobre, zdokonaľujte sa, potešujte sa, na jedno a na to isté myslite, majte pokoj! A Bôh lásky a pokoja bude s vami. Pozdravujte sa navzájom svätým bozkom. 

 

O behu

Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vernú dôveru som zachoval. Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v onen deň dá Pán, spravodlivý sudca; a nielen mne, ale aj všetkým, čo milujú jeho príchod.

2.Timotejovi 4,7-

Poslednou dobou som začal behávať, no a keď tak človek či už chodí, či beháva po tom svete šírom s otvorenými očami, Život nás za jazdy učí praktické lekcie do života. Stretáva sa tam na školskom ihrisku zmeska ľudí, od mladších, po starších, niektorí behajú rýchlejšie, iní pomalšie, poniektorí iba kráčajú. Rozdiel je,  kto dáva koľko kolečiek, iní zase behajú na čas, každý v inom čase dňa. Niekto vo vnútornej strane oválu, niekto vo vonkajšej. Niekto má nabehané viac, iný menej. Sem tam som mal chuť toho predo mnou predbehnúť, z motivácie ho jednoducho predbehnúť, ale v tej chvíli ma napadol hore spomenutý biblický verš. Naozaj, každý máme svoj beh, ako Pavol píše. Každý máme iný počet kôl (Žalm 139:16), inú rýchlosť (1.Korinťanom 9,24), každý beží v inom čase (Galaťanom 6,4), každý už má svoj vek (Genesis 12,4), šprintovať začne niekto skorej, niekto neskôr (Skutky 9,3), …

Dôležité je slovo beh, nie šprint. Teda skorej maratón, ktorý sa už v jeho časoch behával. Pri behu na dlhú trať si treba rozložiť sily, kto behá vie, že sa nedá bežať stále rovnakou rýchlosťou, ale treba meniť tempo (Kazateľ 3:1), pri behu sa máte možnosť pozastaviť aj nad dianím okolo (Jakub 1,5), treba mať aj stratégiu a jasné princípy podľa ktorých bežíte (Filipanom 4,8). Popri nás bežia iné bežci, ktorých môžete tým, keď nejakú časť behu zrýchlite potiahnuť(2.Kor 13,11), inokedy nás niekto predbehne a potiahne, niekedy nám niekto môže skrížiť cestu, alebo nás blokovať, v horšom prípade zastaviť (Filipanom 4,13). Vtedy je dôležité sa nerozčuľovať a bežať ďalej. Môžeme sa pošmyknúť a padnúť, vtedy je treba sa zdvihnúť a ísť ďalej (2.Kor 5,7). Pri zvýšenej námahe z nás tečie pot, treba ho zotrieť z čela, aby nás neštípali do očí, predsa len potrebujeme vidieť na cestu a pod nohy. Počas behu nás ixkrát napadne, že načo bežíme, že už hádam aj stačí, vtedy si treba rýchlo povedať, že ešte nie je koniec (2.Kor 10,5). A mnoho iného, čo ma teraz nenapadlo. Každý máme svoj beh. Tempo. Čas. Nástup. Povolanie. Úlohou niektorých bežcov, aj počas oficiálnych maratónov, je iba udržiavať tempo závodu, iní zase pomáhajú predštartovým favoritom držať ich osobné tempo, aby zo seba vyžmýkali to najlepšie. Sú pomocníkmi, to je ich „beh“. Iní sú na pódiách pre víťazov, oslavovaní, no bez tých, ktorých ich celý pretek ťahali, by na bedni pre víťazov nestáli.

Teda suma sumárum, život je tak vnímaný ako beh. A to beh na dlhé trate. Maratón, nie šprint. Hoci ani fázam šprintu a v ňom nevzyhneme. Dôležitý fakt je, že Pavol nehovorí o víťazstve, ani o prvenstve, ale o dobehnutí do cieľa. Preto akékoľvek porovnávanie sa je iba strácanie síl a času počas nášho behu.

Vďaka za všetkých, ktorí sú pre nás príkladom, že s bojmi, mnohými ranami a potácaniami, ale predsa prebehli cez cieľovú pásku. Celý život zabúdali na to, čo bolo za nimi a uháňali za tým, čo bolo pred nimi, s jasným smerovaním, k cieľu.

Dôvera bola ich spoločníčkou. Práve tá ich uschopnila dobojovať a dobehnúť do cieľa. Lebo vedeli, komu uverili.(2.Timotejovi 1,12)

Filipanom 4:13

Všetko vládzem v Tom, ktorý ma posiľňuje, v Mesiášovi.

Pravda a pravda

Klíma na Slovensku týchto dní je dosť hustá, mení sa ako marcové počasie, isté však je, že sa niečo deje. Ako národ sme dostali v priebehu pár dní lekciu z naivity, kedy sme zistili, že popovok, ktorý si na športových zápasoch ako fanúšikovia kričíme „My sme tu doma.“, je pravdivý len čiastočne, resp. pramálo. Politická situácia k „neistote“ iba prospieva a pospolitý ľud sa búri a dožaduje sa „spravodlivosti“ a „potrestania vinníkov.“

Malo by to byť výstražným mementom najmä pre nás kresťanov, ktorý na rozdiel od mnohých, ktorí hlučne nehlučným spôsobom napĺňajú námestia piatok večer, čo večer by sme sa mali prebrať. Kto by mal zdvihnúť bojovú zástavu, ak nie my ? Kričí sa a hovorí veľa o pravde. Kde je pravda ? Alebo lepšie položená otázka je, kto je pravda ? 2000 rokov dozadu sa spýtal jedného múdreho učiteľa z Nazareta túto otázku jeden rímsky politik, ktorý mal pod správou vtedajší Izrael ako zástupca okupovateľskej Rímskej ríše. Ten učiteľ z Nazareta sa volal Ješua, ten Prorok, o ktorom hovoril 3500 rokov dozadu Mojžiš, že ho máme vo všetkom počúvať a nasledovať, že On je Ten Boží Mesiáš.

Ješua nedal Pilátovi odpoveď, že pravdu majú Židia alebo Rimania, tá alebo oná politická strana, ale ostal ticho, lebo Pravda samotná stála pre Ním a nebolo treba ďalších slov. Už predtým sa Ješuu pýtal, Kto je a On mu povedal smelo a priamo. Ješua nenaplnil vyriešenie politickej situácie v Izraeli ako od neho väčšina skutočnej Pravdy neznalého ľudu očakávala. Práve naopak, pri každom slove nabádal, aby sme začínali od seba a obracali sa ku nášmu Otcovi. Otec má v hebrejčine aj význam zdroja. A Otec hovorí, modlite sa za tých, ktorí vám zle robia, dobre čiňte tým, ktorí vás prenasledujú. Pavol k tomu vo svojich listoch pridal, aby sme sa modlili a prihovárali  za kniežatá v národe (v reči tejto doby, za vlády v krajinách), v ktorom žijeme. Nie je tam ani slovo o štrajkoch a verejných zrhomaždeniach vo forme protestu na námestiach. Toto nepíšem pre tých, ktorí pravdu nepoznajú, ale pre kresťanov a tých, ktorí sa k Ješuovi z Nazareta hlásia ako ku svojmu Bohu a Pánovi. Náš boj už totiž nie je proti telu a krvi (teda ľuďom), ale proti mocnostiam temnoty. Voči duchovnému nepriateľovi, ktorí navádza ľudí na zlé chodníky, náš boj je proti tomu, ktorý len klame, kradne a zabíja.

Pavol, ako ten, ktorého si Boh vybral, aby v ňom zjavil pohanom Svojho Syna, v liste Rimanom píše, že každá krajina, národ má vládu akú si zaslúži. Skôr by sme sa mali pýtať opačne. Prečo máme na Slovensku takúto vládu ? Kde sme spali, my kresťania ? My, ktorí pravdu poznáme, kde sme boli ? Koho je to zodpovednosť, ak nie naša, ktorí vieme „ako to naozaj chodí ?“ Možno je čas odsunúť žabomyšie vojny a spojiť sa, naozaj ako jedno telo, v poslušnosti Kráľovi. Jeho sme veľvyslanci, nie členovia politických strán.

V knihe Joelovi nám Boh ponechal záznam o tom, akým spôsobom a za akých podmienok On mám moc ktorúkoľvek krajinu uzdraviť. Nielen duchovnú, ale aj tú fyzickú. Čo slovo Božie hovorí, pre nás zapísal Joel, v druhej kapitole svojho záznamu:

12  Ale aj teraz ešte hovorí Hospodin: Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, a to v pôste, plači a v náreku.

13  A roztrhnite svoje srdce a nie svoje rúcha a navráťte sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, lebo je milostivý a ľútostivý, zhovievajúci a veľký čo do milosti a ľutuje zlé.

14  Kto vie? Možno, že sa obráti a bude ľutovať a tak zanechá po sebe požehnanie, obilný dar obetný a liatu obeť Hospodinovi, vášmu Bohu.

15  Trúbte na trúbu na Sione, zasväťte pôst, svolajte shromaždenie!

16  Shromaždite ľud, posväťte obec, svolajte starších, shromaždite deti i tých, ktorí požívajú prsia; nech vyjde ženích zo svojej izby a nevesta zo svojej komory!

17  Kňazi, svätoslužobníci Hospodinovi, nech plačú medzi sieňou a medzi oltárom a nech povedia: Zľutuj sa, Hospodine, nad svojím ľudom a nevydaj svojho dedičstva v potupu, aby nad nimi panovali pohania. Prečo majú povedať medzi národami: Kde je ich Bôh?

18  Vtedy zahorí Hospodin žiarlivosťou za svoju zem a zľutuje sa nad svojím ľudom.

19  A Hospodin odpovie a riekne svojmu ľudu: Hľa, pošlem vám obilie, vínnu šťavu aj olej, a nasýtite sa toho, ani vás nevydám viacej v potupu medzi pohanmi.

20  Vzdialim od vás ta preč severného nepriateľa a zaženiem ho do vypráhlej zeme pustej, jeho predný voj k východnému moru a jeho zadný voj k západnému moru, a vystúpi jeho smrad a vystúpi jeho zápach, lebo vykonal veľkú vec.

21  Neboj sa, zem, plesaj a raduj sa, lebo Hospodin učiní veľkú vec.

22  Nebojte sa, zvieratá mojich polí. lebo sa budú zelenať pasienky pustiny, lebo strom bude donášať svoje ovocie, fík a vinič vydajú svoju silu.

23  A vy, synovia Siona, plesajte a radujte sa v Hospodinovi, svojom Bohu, lebo vám dá učiteľa, ktorý povedie k spravedlivosti, a sošle vám hojný dážď, podzimný i jarný, najprv.

24  Humná sa naplnia obilím a preše budú oplývať vínnou šťavou a olejom.

25  A nahradím vám roky, ktoré požrala kobylka, pažravá chrobač, chrúst a húsenica, moje veľké vojsko, ktoré som posielal na vás.

26  A tak budete jesť a nasýtite sa a budete chváliť meno Hospodina, svojho Boha, ktorý učinil s vami predivné veci, a môj ľud sa nebude viacej hanbiť na veky.

27  A poznáte, že ja som prostred Izraela a že ja Hospodin som váš Bôh, a že niet iného. A tak sa môj ľud nebude viacej hanbiť až na veky.

Keď sa Ješuu pýtali, čo bude predzvesťou Jeho druhého príchodu, nepovedal najskôr čo, ale vystríhal nás k bdelosti, aby sme sa nenechali nikým zviesť a oklamať. Možno nás všetko, čo sa deje okolo, chce od nasledovania Ješuu vyrušiť. Aby sme hľadali len tú svetsku“pravdu“, namiesto tej skutočnej Pravdy, Syna Božieho.

Preto aj pre tento prípad, buď Tvoja vôľa, Otecko nebeský, aj pre túto krajinu slovenskú, ako na nebi si     o nás sníval, o našom chodení s Tebou a nasledovaní Tvojho Syna, nech sa stane aj tu na zemi. Amein.

 

Jaroslav Lenár

21.03.2018

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Klopte a otvoria vám

V polovici 15.storočia sa narodil v chudobnej rodine neznámeho rezbára zaujímavý chlapík, ktorého príbeh môže byť veľmi inšpiratívny. Syn židovskej matky a janovského rezbára. Ten v ňom rozpoznal talenty a urobil všetko pre to, aby mohol študovať a zbierať skúsenosti. Rozpoznal, čo ho baví a aj napriek skromnému rodinnému rozpočtu ho posielal pracovať na rôzne miesta, aby získal zručnosť a skúsenosti, neskôr aj na školy, kde mohol študovať to, čo ho bavilo. Zaujímala ho geografia, matematika. Študoval staré knihy, mapy moreplavov a bol vášnivý čitateľ Biblie. Už v 14tich rokoch sa dostal ako člen posádky na lodné výpravy do vtedy prebádaných oblastí Stredozemného mora a pozdĺž Afriky, Veľkej Británie, krajín pod správou Vikingov. Vtedy bolo pirátstvo úplne bežnou záležitosťou a každá cesta bola veľkým dobrodružstvom a učil sa spoliehať na zdroj svojho života v ťažkých situáciách, bojoch.

V svetonázore ľudí 15.storočia mala Zem ešte stále rôzne tvary, od kocky, cez dosku, po polkruh. Vytrvalý čitateľ Božieho Slova však v žalmoch kráľa Dávida čítal, že Pánova je zem, i všetko, čo ju napňlňa, okruh zeme i tí, ktorí na ňom bývajú. Moreplavci tých čias už zvládali cesty okolo pobrežia Európy, Afriky, až po Áziu. Veľkou neznámou ostával Atlantický oceán, ktorý mal prezývku More temnoty. Historické záznamy z minulých storočí zaznamenali viaceré záhadné zmiznutia lodí, stroskotania, čo podporovalo myšlienku, že keďže zem je tvaru dosky, asi „tam“ naozaj končí.

Mladý moreplavec sa v srdci Božieho Slova držal, rástol v dôvere. Túžil dokázať, že Biblia má pravdu a že Zem je naozaj guľatá. Čo bola v tých časoch odvážna, ba priamo prevratná myšlienka.  V rozmachu námornej prepravy a obchodu, ruka v ruke so skúsenosťami, kedy sa preslávil ako zručný a schopný moreplavec, dostal sa na kráľovské dvory, kde pred vladármi prezentoval svoj zámer, oboplávať zem a priplávať do Indie opačným smerom. Hľadal naň finančnú podporu a takto obišiel vtedajšie veľmoci, Anglicko, severské krajiny,  Portugalsko, Taliansko, Korziku, Janovskú, Benátsku republiku. Chodil od dvora ku dvoru, bezúspešne. Mal asi 40 rokov, keď pozbieral sily na posledný pokus a namieril si to na španielsky kráľovský dvor. Krajina bola v rozklade, zúrila inkvizícia, Židia boli z krajiny vyháňaní, rozdiel medzi zo svetského pohľadu chudobnými a bohatými bol až priepastný. Španielsky kráľ Ferdinand pri pohľade na štátnu pokladnicu pokrútil hlavou. Dôveru v slovo Pýtajte si a dostanete potvrdzoval svojimi požiadavkami, že chcel nielen finančnú podporu, ale chcel sa stať po dosiahnutí ciela najvyššie postaveným admirálom kráľovských služieb, pričom si nárokoval byť správcom všetkých objavených území. Odpoveď boal nie a on odišiel na pokraji zúfalstva chudobný a sklamaný na oslíkovi domov.

Boh stvoril ženu ako pomoc mužovi, aby naplnil svoje poslanie, preto zrejme prehovoril do srdca španielskej kráľovnej Izabely a tá sa rozhodla, že celú výpravu zafinancuje. Keďže roku 1492 boli všetci Židia zo Španielska vyhnaní, dosť možné, že peniaze pochádzali zo zlata, ktoré im Španieli nakradli. Keď ho na ceste domov niekoľko desiatok kilometrov od kráľovského paláca zastavili, že kráľovná súhlasila, podľa zdrojov jeho osobného pisára, ktorému sa zveroval počas plavieb cez Atlantik, poslom neveril a museli ho dlho presviedčať, aby sa vrátil. Nechal sa presvedčiť a tam sa jeho príbeh otočil. Tento pán sa volal Krištof Kolumbus.

Aj jeho príbeh môže byť povzbudením o Božej vernosti, nevieme, kedy a ako si nás Pán použije, jedno je však isté, že čo začal, má perfektne naplánované a od svojho zámeru neodstúpi. Lebo je verný a nemôže ísť sám proti sebe. Chváľte Pána, národy všetky, vy všetci ľudia vzdajte mu slávu, lebo mocná je Jeho láska k nám a Jeho vernosť trvá na veky. Haleluyah !

 

Matúš 7:7-11

Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a otvorí sa vám. Veď každý, kto prosí, dostáva, kto hľadá, nachádza, a tomu, kto klope, sa otvorí. Kto z vás je taký človek, že by dal synovi kameň, keď si prosí chlieb, alebo že by mu dal hada, keď si prosí rybu? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá dobré dary váš nebeský Otec tým, čo ho prosia!

 

Jaroslav Lenár, 16.03.2018

 

O krvi

Had predstavuje v Biblii zlo a zlého. Človek je Bohom stvorený je rovnaký spôsob fungovania a na rovnaký charakter ako Stvoriteľ sám. Biblia píše, že život je v krvi.

Aj tu sme víťazi, človek má teplotu krvi medzi 36 a 37 stupňov Celzia, teda teplú krv. Had má studenú krv, okolo 15-18 stupňov. Teplejšia krv nám umožňuje vyšší výkon, vyššiu rýchlosť i vytrvalosť. Teda keby sme mali pretekať, had nemá šancu, môže chvíľku s nami držať tempo, ale potom odpadne.

Rovnako tak teda aj zlý, chodí okolo ako zúriaci lev, ale ako je písané, keď pokúša a sme pevní a stáli, odíde. Haleluyah !

1.Korinťanom 15:57-58

57 Ale vďaka Bohu, ktorý nám dáva víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista. 58 A tak, moji milovaní bratia, buďte pevní, nepohnuteľní, rozhojňujúci sa vždycky v diele Pánovom vediac, že vaša práca nie je márna v Pánovi.

 

 

 

 

Genesis 5:1-32 a prísľub Boží

V 5.kapitole knihy Genesis je zapísaný Adamov rodokmeň, od Adama a jeho prvého syna Seta až po Noacha. Hneď po páde do hriechu, ktorý priniesol smrť, Pán odpovedal a ohlásil Evanjelium = dobrú správu a zasľúbil nám vykúpenie skrze Svojho Mesiáša. V Gen 3:15 povedal: Položím nepriateľstvo medzi tebou a medzi ženou, medzi tvojim semenom a jej semenom, ono ti rozdrví hlavu a ty mu rozdrvíš pätu.

Toto je genealógia od Adama až po Noacha. Adamovi sa narodil Set, Setovi Enoš, Enošovi Kenán, Kenánovi MahalaEl, MahalaElovi Jared, Jaredovi Enoch, Enochovi Matuzalem, Matuzalemovi Lámech, Lámechovi Noach.

Vďaka Pánovi, že nás vracia ku Jeho počiatočnému zámeru pre ľudstvo, ako je i písané, že v posledných časoch vzrastie poznanie, vnímam to i skrze návrat ku hebrejským koreňom. Viete, aký je hebrejský význam každého zo spomenutých mien, ktoré vyšli z Adama ?

Adam = človek, ľudia

Set = niekto dosadený, určený, umiestnený, čo sa týka smerovania

Enoš = smrteľný

Kenán = zahynutie / zármutok

MahalalEl = Požehnaný Boh

Jared = niekto, kto zíde dole

Enoch = ten, kto prehlasuje / prehlasovať

Matuzalem = ten, ktorého smrť niečo prinesie

Lamech = niekto, kto je zúfalý

Noach = odpočinok, pokoj, oddych

Suma sumárum hovorí a vtedy aktuálnom stave nasledovne:

Človek bol určený na smrť a zármutok. Ale Požehnaný Boh zíde dole a bude prehlasovať, že Jeho smrť prinesie zúfalým odpočinok.

HaleluYah 🙂

Láska

Hebrejské slovo, ktoré slovenčina alebo iné aktuálne hovorové jazyky prekladajú ako láska, je „ahavah“. Prvýkrát je použité v Genesis 22:2 „Vtedy On (Boh) riekol: Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, choď do krajiny Mórija a obetuj ho tam ako spaľovanú obeť na vrchu, o ktorom ti poviem.“ Stará zmluva je akoby predobraz všetkého, čo Ješua naplnil v novej. Abrahám ako predobraz otca mal obetovať svojho syna Izáka ako predobraz Boha Otca, ktorý za zmierenie Boha a človeka obetoval Svojho prvorodeného Syna Ješuu, ide o mesiánske proroctvo. Ješua prišiel naplnil zákon i prorokov.

V hebrejčine sa slovo ahavah píše nasledovne א ה ב ה . Hebrejčina je akoby mix troch „jazykov“, okrem prvého, ktorý vyjde ako napísané slovo, v tomto prípade viditeľné/čitateľné ahavah resp. א ה ב ה , ešte aj obrázkového (piktografická tzv. paleohebrejčina) a numerického (každé písmeno je zároveň i číslo    so svojim významom).

Ale k veci, rozmenené na drobné:

ahavah = א ה ב ה

א = výslovnosť ALEF, v paleohebrejčine s významom podstatných mien“ líder, vodca, Boh Otec

ה = výslovnosť HEY, v paleohebrejčine s významom človek dvíhajúci svoje oči hore a ruky k nebu, v slovesnom význame uvidieť, spozorovať, zjaviť

ב = vžýslovnosť BEIT, v paleohebrejčine s významom niekoho, ktorý prichádza z domu alebo Syn Boží

ה = výslovnosť HEY, v paleohebrejčine s významom človek dvíhajúci svoje oči hore a ruky k nebu, v slovesnom význame uvidieť, spozorovať, zjaviť

 

A teraz dajúc si poradie písmen a významov dokopy.

Láska = Boh Otec, zjavený nám skrze Svojho Syna, ktorý je vyvýšený.

Ján 15:12 „To je moje prikázanie, aby ste sa milovali navzájom tak, ako som vás miloval ja.“

Ján 1:18 „Boha ni­kto ni­kdy ne­videl; jed­norodený [Syn] Boží, ktorý je v lone Ot­covom, ten (Ho) známym učinil.“

Ján 3:14 „A ako Mojžiš vyzdvihol hada na púšti, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka.“

 

Dávid a sčítanie ľudu

V 2.Samuelovej 24 čítame: A opäť zahorel hnev Hospodinov na Izrael. Lebo Satan naviedol Dávida na nich povediac: Choď a spočítaj Izrael a Júdu !

Z kontextu vidno, že Dávida ku spočítaniu ľudu naviedol diabol. A Boh sa na neho nahneval. Prečo ? V tých časoch mohol každý človek počítať len to, čo patrilo jemu a ľud Izraela patril a patrí ako vyvolený a svätý národ Bohu, Jemu ako jeho Pastierovi. Je zaujímavé, že v kapitolách predtým bol Dávid v plnom rozkvete, porážal jedného nepriateľa za druhým, bol na sklonku svojho pozemského života, písal oslavné básne Bohu, kráľovstvo sa rozmáhalo ako nikdy predtým.

Aké z toho plynie ponaučenie ? Byť vždy bdelý. Peter nás upozorňuje, aby sme boli bdelí, lebo nepriateľ obchádza ako zúrivý lev a hľadá, koho by zožral. Pozor, slovo „zožral“ je v gréčtine slovo, ktoré znamená „na jeden hlt prehltol.“ Pavol zas píše, aby sme neochabovali v modlitbe. Dávid bol v plnom rozkvete, zdalo sa, že je duchovne na výške, no diabol si na neho i tak trúfol. I v čase možno pokoja, keď sa Dávidovi zdalo, že všetko ide samo a môže si vydýchnuť.

Matúš 26:41: Bdejte a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia ! Duch je síce ochotný, ale telo slabé.

Gilgal

Jozue 4:19 „A ľud vyšiel hore z Jordána desiateho dňa prvého mesiaca, a táborili v Gilgale na pokraji východne od Jericha.“

Po prechode Jordánu, kedy Pán spôsobil, že sa roztiahli jeho vody, Izraeliti prešli po suchu a utáborili sa v Gilgale. Gilgal bol posledné miesto, odkiaľ vytiahli na Jericho. Ako sa píše o pár riadkov neskôr, Pán povedal Jozuovi, že dnes od nich odvalil pohanu (hanbu, pokarhanie, výčitky, .. ) Egypta. Koreň slova miesta Gilgal je v hebrejčine „galal“, čo znamená gúlať alebo rolovať. Môže znamenať i koleso. Gilgal leží v zasľúbenej zemi. Bol akýmsi miestom zastavenia pred ich inváziou do pozície vlády nad zasľúbenou zemou. Veľmi dôležitou zastávkou, kde od nich Pán odobral spomenuté nánosy Egypta. Teda ak sa zdá, že sa v živote nič nedeje, človek je akoby zaseknutý, frustrovaný, je dôležité mať na pamäti, že môže ísť o Gilgal, nevyhnutne potrebný pred tým, aby sme zaujali svoje miesto.

Nemusí to byť práve príjemné, možno pôjde o čas a miesto na uzdravenie, podriadenie sa, prečisťovanie srdca a jeho motivácií, možno aj s bolesťou, no nechávajúc staré veci odísť, aby sme mohli uchopiť dedičstvo. Už sme v zasľúbenej zemi, máme Ducha Svätého. A Gilgal je ako koleso, ktoré nás vovedie do poslania, ktoré Boh pre nás pripravil. Lebo ako Pavol písal: Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, čo na srdce človeka nevstúpilo, čo všetko Boh prihotovil tým, ktorí ho milujú. Takže sme zas pri tom istom, dôvera 🙂

Shalom !

Jaroslav Lenár

31.01.2018

O zmene zmýšľania

V 90.rokoch minulého storočia bol a stále je na Ukrajine futbalový klub Dynamo Kyjev. Dlhodobejšie sa im nedarilo a rozhodli sa pre zmenu, angažovali nového, domáceho ukrajinského trénera, znalého pomerov v klube i kultúry v krajine. Hráči boli talentovaní, ale neohrabaní a výsledky sa nedosahovali. Čo urobil bolo, že nezačal s hráčmi pracovať ako s futbalistami, ale začal sa k nim správať ako ich otec. Viedli rozhovory, nielen o futbale, ale aj o živote, začal jednoducho budovať úprimnejšie vzťahy. Pomáhal ich čistiť a udržiavať zdravé. Začal pracovať na zmene mentality hráčov. A popritom hrali futbal, miestnu ukrajinskú ligu.

Po čase urobil ďalšiu úžasnú vec, každý hráč bol v niečom silný. V debatách zisťoval, ktorý hráč je v čom silný, kde má prednosti a kvality a skladal mozaiku mužstva. Jeden bol skvelý v tom, že vedel ďaleko odkopnúť loptu, ďalší bol rýchly s loptou, iný zase bez nej, ďalší vysoko vyskočil, iný bol ako skala pevný, že nik popri ňom neprešiel alebo každom strelou trafil do brány, atď. Takýmto spôsobom objavil osobné kvality každého hráča, určil mu svoju pozíciu, ktorá sa k nemu typologicky hodila a v atmosfére zdravých vzťahov a každého „údu“ v službe na správnom mieste, v dôvere jedného k druhému sa začali diať zaujímavé veci. V miestnej ukrajinskej lige všetko vyhrávali a nemali konkurenciu, no ešte zaujímavejšie je, že dokázali porážať aj špičkové európske mužstvá. Vtedy „neporaziteľnú“ FC Barcelonu alebo AC Miláno. A hrali naozaj krásny futbal a začalo sa o nich hovoriť po celom svete a robili reklamu    aj celej svojej krajine, Ukrajine.

Čo z toho vyplýva ? Náš Otec je ten najlepší tréner, my sme Jeho deti, ktoré máme každý nejakú prednosť. Chce, aby sme mali čisté úprimné vzťahy a slúžili si navzájom, pomáhali si rásť. A podľa lásky potom poznajú, že sme Jeho učeníci.

Aká je tá moja prednosť ? Čo je mojim darom ? Ako ho môžem dať do služby druhým, aby oni vyjadrili, kto sú ?