Yom HaKippurim – Deň zmierenia

Včera, 20.09.2018 po západe slnka začal druhý z tohotoročných židovských sviatkov, Yom Kippur alebo presnejšie, Yom HaKippurim, v množnom čísle, deň zmierení alebo opäť presnejšie, deň prikrytí. Prvým tohtoročným sviatkom bol Rosh HaShannah, deň trúb alebo deň trúbenia. Čas príprav na príchod Ženícha, ktorý sa zaručene vráti.

Yom HaKippur má svoj pôvod v čase, keď Pán vodil Izraelitov po púšti a dával im Svoje inštrukcie, Tóru, čo sa u nás prekladá ako Zákon. Zaznamenáva ho kniha Levitikus.

Levitikus 23:26-32

26 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 27 Len desiateho dňa toho siedmeho mesiaca – bude to deň Kippúrim – budete mať sväté shromaždenie a budete ponižovať svoje duše a budete obetovať ohňovú obeť Hospodinovi. 28 A nebudete robiť nijakej práce toho istého dňa, lebo je to deň pokrytia hriechov pokryť na vás hriech pred Hospodinom, vaším Bohom. 29 Lebo nech by to bola ktorákoľvek duša, ktorá by sa neponižovala toho dňa, bude vyťatá zo svojho ľudu, 30 a každú dušu, ktorá by toho dňa robila nejakú prácu, jakúkoľvek, zatratím tú dušu a vytnem zprostred jej ľudu. 31 Nebudete robiť nijakej práce, čo bude večným ustanovením po vašich pokoleniach vo všetkých vašich bydliskách. 32 Sobotou odpočinutia vám to bude, a budete ponižovať svoje duše deviateho dňa toho mesiaca večer, od večera do večera budete svätiť svoju sobotu.

Bol to deň, kedy Najvyšší Kňaz vchádzal do Svätyne Svätých urobiť zmierenie za celý Izrael. Boli vybraný dvaja capovia, jeden z nich, hebr. Chatat, symbolicky obetovaný za prikrytie hriechov celého národa. Druhý cap, hebr. Az´azel (obetný baránok) bol privedený ku kňazovi a ten položil svoje ruky na capovu hlavu a vyznával hriechy Izraela. Následne bol tento cap poslaný na púšť, kde i uhynul, akoby symbolicky zobral hriechy národa z jeho stredu.

V tom čase, keďže židovský deň začína pri západe slnka, sa ľudia postili od jedla i vody do západu slnka nasledujúceho dňa a Pán prikázal nerobiť nijakú prácu, teda dnes v Izraeli nekúpite ani klinec.

Hlavným posolstvom je však ponižovať svoje duše.  Čo to znamená ? Keď sa chceme ponížiť, musíme vedieť pred kým a tým pádom, toho druhého musíme vyvyšovať. Ponižovať sa pred Pánom teda znamená, Jeho vyvyšovať. Teda, Pane, potrebujem Tvoju pomoc. Hebrejské slovo pre použité v tomto verši je „awnaw“, s výkladmi: ponižovať sa, pokorovať sa, skloniť sa, podriadiť sa, stíšiť sa a iné.

Obetný Baránok už obetovaný bol, raz navždy, Mesiáš Ješua, za všetky naše hriechy, minulé, prítomné i tie budúce. On vstúpil ako Veľkňaz do Svätyne Svätých.

Židia tradične spájajú Yom HaKippurim s modlitbou, pokáním, pôstom a štedrosťou. Skutky charity a zdieľania sa, delenia, sú vždy v Biblii spájané s požehnaním.

2.Korinťanom 9:7-11

7 Každý tak, ako si umienil v srdci: Nie s nevôľou alebo z donútenia, lebo ochotného darcu miluje Boh. 8 Veď Boh má moc rozhojniť vo vás všetku milosť, aby ste mali vždy a vo všetkom všetkého dostatok na každý dobrý skutok, 9 ako je napísané: Rozsýpal, dával chudobným, jeho spravodlivosť trvá naveky. 10 A ten, ktorý zabezpečuje rozsievačovi osivo a chlieb na jedenie, dá a rozmnoží aj vaše osivo a dá vzrast plodom vašej spravodlivosti. 11 Z každej stránky budete obohatení vo všetkej dobrosrdečnosti a tá v nás vzbudzuje vďačnosť voči Bohu.

Náš rok 2018 je v hebrejskom kalendári rok 5778 končí. Ide o tzv. jubilejný rok (pozri Levitikus 25), ktorý sa opakuje každých 49 rokov. Rok, kedy bol každý Izraelita povinný odpustiť dlhy, prepustiť bratov, ktorý mu slúžili, atď.

Šalom.

Jaroslav Lenár

21.09.0218

 

 

O behu II.

Včera som bol po dlhšom čase zase behať, tentoraz na ovále a mal som opäť zaujímavú skúsenosť. Keď som bol asi v polovici svojej dennej porcie kolečiek, pripojil sa do dráhy, po ktorej som bežal, iný chlapík.

Ako som sa mu tak približoval, začal som cítiť, že meliem z posledného a možno by som tú druhú časť aj dochodil, len nech splním normu 🙂 Tak som bežal asi pol kolečka za ním, prispôsobil som sa jeho tempu a cítil som ako zoslabujem, spomaľujem, prebleskla mi až nechuť do behania. V tom mi však prešlo mysľou, že zrýchlim a predbehnem ho. Zrýchlil som krok a zbúrajúc sebe daný mentálny limit som ho po pár sekundách predbehol a akoby som nabral novú silu. Bežal som zrazu svižnejšie a beh ma opäť bavil a chlapíkovi som dal do konca ešte ďalšie kolo a pol a záver som dokonca naberajúc stále viac a viac sily, došprintoval.

Opäť výborná lekcia, neprispôsobovať sa rytmu, ani rýchlosti iných, každý má svoj beh, svoj čas. A keď nám takéto navonok „prekážky“ do cesty prídu, možno sú to v skutočnosti výzvy, aby sme sa pohli ďalej, mohli zrýchliť a znovuzískali sme z behu radosť 🙂

Ján 21:18-19

A Ješua mu povedal: „Ak chcem, aby zostal, dokiaľ neprídem, čo ťa do toho ? Ty poď za Mnou!“ 

Povedal Petrovi, aby šiel za Ním a nelimitoval sa druhými.

Rimanom 12:2

A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, čo mu je príjemné, čo je dokonalé.

Šalom !

Jaroslav Lenár

18.09.2018

 

 

 

O čítaní Božieho slova

Od detstva som športoval. Najskôr s kamarátmi z ulice, na sídlisku, na ktorom som vyrastal. Neskôr som si vybral futbal, potom atletiku. Bývavali obdobia, najmä kvôli klimatickým podmienkam, že príprava na súťažnú sezónu bývala rozdelená na letnú a zimnú. Boli to časy, keď sme veľa behali, ako deti sme poniektorí frflali, však komu sa chce vláčiť hodinu kamaráta na chrbte a počúvať trénera, že aj tak bežíš stále pomaly. Ako futbalisti sme potrebovali nabehané a ako chodci, nachodené. Objem.

V zime bol zámer trénera, aby sme nabrali silu, dnes tomu hovoríme objemová príprava, v lete sme zase cibrili techniku, už či súhru ako spoluhráči vo futbale alebo techniku rýchlochôdze. V každom čase, za každého počasia. Často si na to spomeniem pri čítaní Božieho slova a dnes sa chcem podeliť o niečo, čo vidím, že funguje a prináša ovocie. A chcem povzbudiť Vás i mňa do čítania Božieho slova. Pravidelného. Slovo Božie je náš chlieb každodenný. Nie občasný.

V prvom rade, je písané, že dôvera je z počutia. Čítame Božie slovo nahlas ? Slovo meditovať je v pôvodnom význame „držať na jazyku, opakovať, mrmlať“, teda je tam pohyb pier a vychádzajúci zvuk. Tak sa slovo Božie do nás zapisuje ako na „papier. “ Ješua povedal, že Duch Boží nám pripomenie Jeho slová. Najskôr však musíme vedieť, čo Ješua hovorí, inak čo nám má pripomenúť ? Nedávno som počul  svedectvo, ako jeden zbožný žiak išiel na skúšku a počas skúšky sa modlil, aby mu Duch Svätý pripomínal. Prekvapila ho Pánova odpoveď, že a čo Ti mám pripomenúť, veď si si pred tou skúškou nič nečítal ..

Osvedčila sa mi „zimná-objemová príprava“, kedy vyslovene čítam Božie slovo, preto aby som sa najedol a vždy, vždy ma pohladká po srdci, hoci mnohému často nerozumiem. Ale čítam a cítim, ako ma Tatinko cez Jeho slovo hladká po srdci, ako má jemne s láskou Tatinko uzdravuje a upokojuje ma. Akoby som jedol, kŕmim ducha, lebo v  prvom rade sme duchovné bytosti.

Potom prichádza na rad „letná príprava“, „cibrím techniku“, podľa konkrétnej situácie, ktorou prechádzam. A prosím Ducha, aby mi dal porozumieť, čo čítam, nazývam to štúdiom.

Židom 4:12

Lebo slovo Božie je živé a účin­né a os­trejšie nad každý meč dvoj­sečný, a prenikajúce až do roz­delenia duše a ducha, kĺbov a špikov a spôsob­né po­súdiť myšlien­ky a mys­le srd­ca.

Šalom.

Jaroslav Lenár

06.08.2018

 

 

 

Žalm 23 – verš 1-2

Asi najznámejší žalm, napadlo ma pohľadať hlbšie. Teraz sa pozrime na konkrétne slová a presnejšie významy v hebrejčine, nakoľko slovenčina i ostatné jazyky nemajú často jedno slovo na jej preklad. A možno budete rovnako ako ja prekvapení a Slovo sa Vám stane hlbším a naplní Vás radosťou a rozšíri Vaše srdcia, ako sa to stalo aj mne 🙂 Vybral som jednotlivé hlavné slová a pozrime sa do Strongovho slovníka (hebrejský významový slovník) v optike vtedajších časov. Pôjdeme verš po verši, dnes 1-2.

1 Žalm Dávidov. Hospodin je môj pastier; nebudem mať nedostatku. 

HOSPODIN – prekladané i ako Pán, pre Židov je to známy tetragramon YHWH, meno, ktoré Pán zjavil Mojžišovi pri horiacom kríku. Či už u nás prekladané ako Som,ktorý som alebo Yahweh, Jehovah, najpresnejší preklad sa mi páči Yahuah a dáva aj zmysel. Skúste sa nadychovať a vydychovať a počúvať hlas svojho dychu 🙂 Boh, ktorý vdychuje Život, Dych Života. Veď všetko, čo dýcha chváli Pána 🙂 aj na počiatku stvorenia sv eta je spomínaný Dych/Duch, ktorý sa vznášal/vibroval nad

PASTIER – hebrejské slovo pre pastiera je „ra´ah“, znamená kŕmiť a starať sa o stádo, čo aj sú klasické povinnosti pastiera. Ale pastier je aj priateľ ovečiek, nakoľko sa o ne stará deň-noc. Cez deň pasie, v noci chráni.

NEDOSTATOK – znamená nedostatok v niečom, čo spôsobí pád/niečo závažné

A keď dáme významy dokopy:

Ten, ktorý mi vdýchol dych života je môj priateľ, pastier, stará sa o mňa a nebude mi nič chýbať a budem úspešný.

Yahuah, náš Boh je teda prirovnávaný ku pastierovi. V časoch Dávida, ktorý sám bol dlhé roky pastier, trávili pastieri so stádom kvantum času, strážili ho v noci, viedli cez deň. No tak ako aj Mojžiš, predtým, ako sa mu Pán zjavil v horiacom kríku, ďaleko od „pohodlia domova“, dnes nazývaného komfortná zóna. Klik ? To znamená, že nie všetky cesty, po ktorých nás Pán vedie, nám budú pohodlné, o verš ďalej sa píše o tmavom údolí. Ako pastier nad nami nonstop bdie. Zas kľúčové slovo – dôvera. Lebo keď sme sa stali ovečkami z Jeho stáda, vydali sme sa Mu a nechávame sa viesť Ním, po Jeho cestách, nakoľko tie naše môžu byť obmedzené našimi skúsenosťami. Dali sme Mu súhlas, naše životy, aby s nimi urobil, čo On uzná za vhodné. Ako náš Stvoriteľ a Vodca nás vidí inak, ako my sami seba, vie, že do nás vložil potenciál i odvahu, kráčať ďalej a naplniť Jeho vôľu pre naše životy. Pastier mi evokuje aj niekoho, kto sa rozpráva s ovcami, zaujíma sa o ne, ošetruje ich, atď. Pastier je ten, ktorého starosť je postarať sa o to, by nám nič nechýbalo, teda ako Pán sám o Sebe hovorí, Yahuah Jireh, Boh, ktorý obstaráva. Ďalšie verše o tom krásne rozprávajú.

2 Pasie ma na zelených pažitiach; vodí ma popri tichých vodách.

PÁSŤ – hebrejsky „rabats“, znamená kľudovú polohu ovce alebo iného zvieraťa, ktorá je v stave relaxovania a nemá strach z dravcov a predátorov okolo /napr. vlci, atď./ a z hladu.

ZELENÉ – slovo „deshe“ je zelená tráva, ktorá vyrastá z pôdy ako potrava pre stádo.

PAŽITE – „na´ah“ je pastvisko alebo miesto, kde sa stádo zdržuje, môže v prenesenom význame znamenať i dom/domov.

VIESŤ – „nahal“ znamená jemne a opatrne niekoho viesť a počas tej cesty sa starať o jeho ochranu a majetok i poživeň, proste all in starostlivosť 🙂

POPRI – hebrejskú slovo „al“, ktoré znamená nad alebo ponad niečo/niečím

TICHÉ – „menuchah“ je tiché, pokojné miesto na odpočinok, usadenie sa na odpočinok

VODY – hebrejsky „mayim“ je množné číslo pre vodu, teda vody

Budem spokojne odpočívať, bez strachu a v bezpečí, v pokoji domova, ktorý je plný čerstvého jedla zo zeme. A to všetko počas toho, ako ma On bude jemne a opatrne viesť nad pokojné vody, kde sa usadím, aby som odpočíval.

Klik ? 🙂

Úloha pastiera je postarať sa o stravu a vodu pre ovečky a chrániť ho od akéhokoľvek dravca alebo zlodeja, ktorí sa môže ku nim čo i len priblížiť. Rovnakým spôsobom sa Pán stará a bude starať o Svoj ľud, zabezpečí mu šťavnatú trávu i vodu a bude ho chrániť od nepriateľov. Nie je tam podmienka, že vtedy alebo vtedy, je to Božie Slovo, platné 7/7 a 24/24.

HaleluYah, Pán je môj pastier !!! 🙂

Šalom.

Jaroslav Lenár

24/07/2018

 

 

 

 

 

O prenasledovaní

Poslednou dobou som urobil experiment a namiesto behania po ovále som zamieril do blízkeho lesa. V srdci som vnímal, že to je zmena, zo zabehaných koľají do „džungle.“ Keď sa zamýšľame nad vecami, čo a pre čo sa nám dejú, každé rozhodnutie, či drobné, či veľké, sú odrazom zmien vnútri.

Stala sa mi zaujímavá vec, ako som vošiel do lesa, začal som sa potiť, čo prilákalo malé drobné mušky, ktoré naozaj nemusím, lebo sú pre mňa otravné. Lietali mi okolo hlavy, zastal som, zaháňal som ich rukami, no nič, akoby možno jedny odišli a druhé prišli, neviem. Pobehol som ďalej a zas boli okolo. Vyrušilo ma to. No pripomenuli sa mi náhle príbehy zo Skutkov, po vyliatí Ducha Svätého, v kapitole 8. Viete, čo nastalo po prvej Petrovej a Štefanovej kázni po Letniciach ? Prvá reakcia svetských systémov bolo prenasledovanie. Akonáhle vyšli apoštoli a prvá cirkev s Evanjeliom do ulíc a začali sa konfrontovať so Židmi, prišiel akoby protiútok. Možno je to porovnanie divné, mne to dáva paralelu, dostal som lekciu. Biblia nás povzbudzuje, aby sme veciam okolo nás venovali pozornosť.

Malé mušky neodchádzali a rozhodol som sa, že zrýchlim tempo, že budem jednoducho bežať ďalej. Mušky boli stále okolo, ale zameral som sa na cieľ, dobehnúť svoj beh a dať zo seba to najlepšie, v tomto prípade, zdarne dobehnúť. Zrýchlil som teda a začal cítiť, že mám v sebe oveľa viac sily ako som predpokladal, že robím dlhšie kroky, mám svižnejší odraz od terénu a som dynamickejší. A doplo mi, že keď sa nevenujem otravným muškám, nestojím, ale idem alebo bežím  svojou cestou, okolité otravovanie ma nezaujíma, lebo ja idem rovno do cieľa. To, čo sa mi stalo akoby prekážkou, mi vlastne pomohlo zo seba dať ešte viac, ísť za moje mentálne obmedzenia. Oné mušky mi pomohli vyžmýkať zo seba viac a prísť tam, kam mám prísť dokonca oveľa skorej a aj s lepším pocitom. Náhle sa les skončil a bum, mušiek nikde. Posledný úsek zvyknem šprintovať, z lesa som teda zrýchlil a vybehol na kopček predo mnou a otvoril sa mi krásny obraz zelenej lúky, krásnych výhľadov, svieži vietor pofukoval, slnko ma príjemne hrialo. No paráda. A oddych, mohol som si vydýchnuť. Lúkou som sa prešiel, vydýchal a bum, zase les. Vbehol som dnu, zas mušky, no tentokrát už s povedomím, že ja idem svojou cestou, „prenasledovateľom“ som sa otočil chrbtom a ešte pridal a druhú fázu lesa si príjemne a dynamicky užil.

A uvedomil som si, že som bol vlastne prenasledovaný, aj keď len muškami. Princíp je rovnaký. Nevenovať mu toľko pozornosti a zamerať sa na cieľ a dokonávateľa našej dôverného očakávania, Mesiáša Ježiša. Preto by bolo vhodné zmeniť pohľad na prenasledovanie a problémy, ktoré nám do cesty prichádzajú, keď sme Ježišovými učeníkmi. Vlastne sme ich dostali ako prisľúbenie, problém je skorej vtedy, keď prenasledovaní nie sme a problémy nemáme. V práci, čo od rodiny, v škole alebo inde. Ale kam mierim je to, že prenasledovanie a problémy sú naša pomôcka v raste, aby sme dali zo seba viac, ako si myslíme, že v nás je. Pán Ježiš použil zaujímavý výrok, keď o prenasledovaní dohovoril. Povedal, radujte sa, lebo veľká je vaša odmena v nebi. Radujte sa. Hodné pozastavenia, taká by mala byť naša prvá odpoveď. Radosť. Lebo sa nám „zarába“ na odmenu v nebi, plus rastieme v Pánovi.

HaleluYah, sláva Mu a česť, chváľte Pána, národy všetky !

Šalom.

Jaroslav Lenár

03.07.2018

Ako čeliť zlyhaniam

Stalo sa Vám niekedy, že ako sa hovorí, by ste sa radšej zakopali „pod čiernu zem“ ? Odišli od všetkých a všetkého ? Že Vás emócie prevalcujú, robíte, čo nechcete a normálne by Vás to ani nenapadlo ? Že čo chytíte do ruky pokazíte ? Že Vás pri tom vidia Vaši najbližší ? Že máte strach, že potom budú na Vás pozerať cez ich „kritické a posudzovačné okuliare“, lebo im sa nič podobné v živote „takmer určite nestalo“ ? Ak sa Vám to nestalo, nemá význam toto zamyslenie čítať ďalej a zmeňte smelo kanál.

Ale ak áno, nezúfajte, hore hlavu, nie ste jediný, nie prvý a určite nie ani posledný, ktorý „zlyhal“. Zlyhal je zámerne v úvodzovkách, nakoľko je to, ako to volám, ľudský reflex, som presvedčený, že Boh to vidí inak. Učíme sa, skúsenosťami, občas i nepríjemnými, ale zámer za nimi je náš rast. Sám Stvoriteľ nás vždy nabáda, aby sme sa nevzdávali a kráčali ďalej. Pavol interpretoval Ješuove slová jasne, parafrázovane veľmi jednoducho, takto: Kto si ty že súdiš iného človeka ? Život je beh na dlhú trať, krízy prídu, ale sú dočasné. Nepretrvajú, lebo Boh je väčší a má s nami svoj plán.

Teda zmeníme optiku pozerania na veci a pozrieme sa, čo hovorí Pravda, skutočná Realita, skutočný život, Ten, ktorý sám život ako taký stvoril. Tvárou v tvár k nám hovorí skrze Božie slovo. Čo o zlyhaniach hovorí Biblia ?

Jeremiáš 8:4 A povieš im: Takto hovorí Hospodin: Či keď padnú ľudia, už viacej nepovstanú? Jestli sa niekto odvráti, či sa už viacej nevráti?

Micheáš 7:8  Neraduj sa nado mnou, moja nepriateľko! hovorí dcéra Jeruzalema. Keď som aj padla, zase povstanem; keď sedím vo tme, Hospodin mi je svetlom.

Príslovia 24:16 Lebo i keď sedem ráz padne spravedlivý, predsa povstane; ale bezbožníci klesajú vo zlom. (dovetok, je tam spomenuté spadne spravodlivý. Spravodlivý.)

Žalm 34:20 Réš. Mnoho zlého prichádza na spravedlivého; ale zo všetkého toho vytrhuje Hospodin.

Ooooo, neviem ako Vám, ale vo mne už začína Boží orchester spievať: Haleluyah, chváľ moja duša Pána 🙂

A toto, drahí priatelia, je objektívny pohľad. Náš ľudský je subjektívny, obmedzený, my sme produkt, Autor, ktorý nás stvoril vie, čo a ako zamýšľal.  Preto je vždy dobrá vrátiť sa k pôvodnej informácii, od Tvorcu, Ten vie. Sám Pán, Ješua, si prešiel súžením, ťažkými situáciami, prešiel dokonca to, čo by žiaden iný človek nemohol dať a prejsť.

Knihy v Biblii, sú často pomenované  podľa osoby, ktorá ho buď písala, resp. bol jej list adresovaný, alebo je niekto vyslovene hlavný hrdina príbehu. Boh ich životy dal zapísať do Písiem, aby nám slúžili ako príklad, ako veci robiť i nerobiť, ale keď si ktorúkoľvek z nich dočítate do konca, na konci sme vždy vyhrali.

Ooooo, yes, lebo keď si dočítate aj tú poslednú, tam celkove sme vyhrali K.O. 🙂

Tak poďme námatkovo, Mojžiš, Abrahám, Jakob, Jonáš, Dávid, Peter, Pavol. Pripomínam, že svoje behy dobehli.

Mojžiš ? zabil človeka a musel utiecť z Egypta, unikal pred súdom. Dokonca, keď sa stretol v horiacom kríku s Bohom, Pán ho musel v konverzácii zastaviť, lebo vývoriek mal že až. A ozaj ! Mal rečovú vadu. Ale ?! Vyriešil problém otroctva a vyviedol ľud Boží z Egypta na púšť, kde ich mohol Boh opracovávať. Dal im zákon. Na to ako on kráčal s Bohom pozeráme mnohí s obdivom, je pre nás dnes príkladom. Bol Božím priateľom.

Abrahám ? Klamal o svojej žene. Dokonca do zasľúbenej zeme šiel až na druhý pokus. Ale Pán ho spomína vo svojom pozemskom rodokmeni, je vzorom dôvernej vydanosti a vernosti Bohu. Boh sám sa mu dokonca zjavoval. A viete čo ? Boh dokonca zmenil svoj zámer a dal na Abraháma. A premenoval ho, na otca mnohých, opakujem, mnohých národov ! A ozaj, veď my sme dedičia Abrahámvho požehnania !

Jakob ? Bol klamár, ošmekol každého, kto mu prišiel do cesty a s každým nejak vybabral. Zdrhol zo zodpovednosti manžela a nemiloval prvú manželku Leu ako si zaslúžila. Bol dokonca tak silný, že ho Boží Anjel musel zraniť, aby ho premohol. A sám Ješua povedal, že Boh je Bohom Abrahám, Izáka a Jakoba. Sila, že ?

Jonáš ? Unikal zo zodpovednosti, išiel na opačný koniec sveta, ako ho Pán Boh poslal. No vykonal, k čomu bol povolaný a na jeho kázanie sa obrátilo celé mesto a Pán ho nezničil.

Dávid ? Mocný bojovník, nik ho nepremohol, na jeden šup zvalil chlapíka čo bol raz taký veľký a ťažký ako on. Chcel zakryť svoje zlyhanie, neovládol žiadostivosť a zdudzoložil, potom dokonca nechal „soka“ zabiť. A chcel to pred všetkými ututlať a zachovať si reputáciu. Ale Boh o ňom hovorí ako o mužom podľa Jeho srdca. Spísal žalmy, ktoré nás držia v časoch povodní a búrok.

Peter ? Zaprel Pána, čo viac dodať. Ale dal prvú kázeň po Turícoch, viedol prvú cirkev, napísal dve knihy Biblie. Ješua o ňom vravel ako o skale. Že bude viesť novoobrátených k Pánovi. A ozaj, to je ten frajer, ktorý ako jediný zaznamenaný chodil s Ješuom po vode.

Pavol ? Kántril prvú cirkev, kde sa len dalo. Väznil a nepriamo pozabíjal tisíce úprimných veriacich. Ale Boh sa ho dotkol tak, že v ňom zjavil svojho Syna a bez Pavla by sme dnes porozumeli Ješuovmu učeniu oveľa ťažšie. Mimochodom, zapísal takmer, ak nie aj, polovicu Novej Zmluvy. Dobré, že ?

Čo z toho vyplýva ? Že keď aj padáš, zlyhávaš, nech sa Ti stalo čokoľvek, stále si výborný adept no knihy o Pánovi, ktoré nás povzbudia. Stále si výborný adept, aby si viedol ovečky a robil z nich lídrov a dával nám príklad. Stále si výborný adept na písanie piesní a žalmov, ktoré nás v ťažkých časoch pozdvihnú k Pánovi. Stále si výborný adept, aby si svoje povolanie naplnil a svoj beh dobehol až do konca.

Ak si aj myslíš opak, Boh Teba i mňa potrebuje. Áno, Teba, i mňa. Tak hore hlavu, nech si urobil čokoľvek, Boh je väčší. A viete čo ? Zo skúsenosti viem, že modlitby v časoch súženia, sú jedny z najmocnejších. Ak sa Vám i zdá, že je to zlé, že už horšie nemôže byť, hore hlavu, tam kde si, je čas zdvihnúť ruky a chváliť Pána. On Vás, i mňa vidí. Vie a rozumie. čím som starší, vidím, že Boh vidí život oveľa jednoduchšie ako my. Treba zdvihnúť ruky a ako dieťa volať na Ocka, Ockoooo, potrebujem pomoc, pomôž mi, zachráň ma, uzdrav ma, posilni ma, … On nás vytiahne a možno odpovie, potom to ale použi ako svedectvo o Mne 🙂 posiľňuj svojich bratov a sestry.

A čo na záver ? Počuj toto, takto hovorí Slovo Božie Tebe, i mne. Toť, jedna z mojich milovaných statí z Písma.

Izaiáš 60, toto hovorí Slovo Božie Tebe, i mne.

Čítaj pomaly a modli sa, aby Ti dal Duch Svätý porozumenie.

Tak šťastnú cestu 🙂

 

1 Povstaň svieť, Jeruzaleme! Lebo prišlo tvoje svetlo, a sláva Hospodinova vzišla nad tebou! 2 Lebo hľa, tma pokryje zem a mrákava národy, ale nad tebou vzíde Hospodin ako slnko rána, a jeho sláva sa bude vidieť nad tebou. 3 A národy pojdú za tvojím svetlom a kráľovia za bleskom, ktorý sa bude skvieť nad tebou. 4 Pozdvihni svoje oči naokolo a vidz! Tí všetci sa shromaždia prijdú tebe! Tvoji synovia prijdú z ďaleka, a tvoje dcéry budú chované pri tvojom boku. Mnohé národy prijdú s bohatstvom na slávu Hospodinovu.5 Vtedy uvidíš a budeš žiariť radosťou, a tvoje srdce sa bude strachovať a rozšíri sa, lebo sa obráti k tebe množstvo mora, sila národov prijde tebe. 6 Množstvo veľblúdov ťa pokryje, dromedári Madianska a Éfy; tí všetci prijdú zo Šeby, donesú zlato a kadivo a s radosťou budú zvestovať chvály Hospodinove. 7 Všetky stáda drobného dobytka Kédara sa shromaždia tebe, barani Nebajota ti budú svätoslúžiť; vystúpia príjemnou obeťou na môj oltár, a tak oslávim dom svojej slávy. 8 A povieš: Kto sú títo, ktorí to letia ako hustý oblak a jako holubi do svojich dier? 9 Lebo na mňa čakajú ostrovy a lode Taršíša najprv, aby dopravily tvojich synov z ďaleka, ich striebro a ich zlato s nimi, na meno Hospodina, tvojho Boha, a na slávu Svätého Izraelovho, lebo ťa oslávi. 10 A synovia cudzinca vystavia tvoje múry, a ich kráľovia ti budú svätoslúžiť, lebo som ťa zbil vo svojom hneve a vo svojej blahovôli zľutujem sa nad tebou. 11 Tvoje brány budú vždycky otvorené, nebudú zavierané ani vodne ani vnoci, aby dopravilk tebe silu pohanov, aj ich kráľovia budú dovedení. 12 Lebo národ a kráľovstvo, ktoré by ti neslúžily, zahynú, a také národy istotne spustnú. 13 Sláva Libanona prijde k tebe, jedľa, jasen a zelenec spolu, ozdobiť miesto mojej svätyne, a tak oslávim miesto svojich nôh. Miesto strádania budú mať vykúpení nevysloviteľnú slávu.14 A pojdú k tebe zohnutí synovia tých, ktorí ťa trápili, a budú sa klaňať ku spodku tvojich nôh všetci tí, ktorí tebou pohŕdali, a budú ťa volať mestom Hospodinovým, Sionom, príbytkom Svätého Izraelovho. 15 Miesto toho, že si bol opustený a nenávidený, takže nebolo toho, kto by bol prešiel cez teba, učiním ťa večnou pýchou a radosťou pokolenia a pokolenia. 16 A budeš ssať mlieko národov i prsia kráľov budeš ssať a poznáš, že ja Hospodin som tvojím spasiteľom, a tvojím vykupiteľom silný Jakobov. 17 Miesto medi dopravím zlata a miesto železa dopravím striebra a miesto dreva medi a miesto kamenia železa a dám ti za vrchnosť pokoj a za správcov spravedlivosť. 18 Nepočuje sa viacej v tvojej zemi násilí, spustošení a skrúšení v tvojich hraniciach, a nazveš svoje múry spasením a svoje brány chválou. 19 Nebude ti viacej slnce za svetlo vodne, ani čo do blesku, nebude ti svietiť mesiac, ale Hospodin ti bude večným svetlom a tvoj Bôh tvojou okrasou. 20 Nezajde viac tvoje slnce, a tvoj mesiac sa neskryje, lebo Hospodin ti bude večným svetlom, a bude koniec dňom tvojho smútku. 21 A čo do tvojho ľudu, všetci budú spravedliví, na vekbudú dedične vládnuť zemou, mládnik môjho sadenia, dielo mojich rúk, aby som bol oslávený. 22 Najmenší bude v tisíc, a najchatrnejší sa rozmnoží v silný národ. Ja Hospodin to rýchle učiním jeho času.

Takže o tom istom, drahí priatelia. Dôvera,nádej a láska a najväčšia z nich je Láska 🙂

Šalom !

 

 

 

 

Sila povzbudenia

Páči sa mi anglický preklad Prísloví 11:25, hovorí:

Ten kto požehnáva druhých, bude sám požehnaný.

Zodpovedá posledným objavom vedy, že keď povzbudzujeme druhých, obnovuje a rozvíja sa nielen ich mozog, ale aj náš.  Výskumy preukázali, že hovorené povzbudenie tvárou v tvár robí s ľudským mozgom zázraky. Deti, ktoré boli odmalička chválené a povzbudzované svojimi rodičmi ho mali lepšie rozvinutý, pripravený na učenie sa a zvládanie stresových situácií, ktoré ich v životoch skôr či neskôr postretnú.

Keď im robili sken mozgu, na snímkoch bol zjavný významný vplyv na hipokampus. Hipokampus je časť mozgu, ktorá pôsobí na naše emocionálne odpovede a návyky. Hrá dôležitú úlohu pri konsolidácii informácií z krátkodobej pamäti do dlhodobej pamäti a priestorovej orientácie. Z mojej skúsenosti je to obojstranné i pri modlitbe, keď sa modlíme za druhých, rastieme aj my.

Ešte v Starej zmluve prikázal Pán Mojžišovi, aby povzbudil pred veľkým krokom Jozueho. Deutoronmium 3:29: Jozuemu však daj príkaz a povzbuď ho a posilni, lebo on bude viesť tento ľud a rozdelí mu krajinu, ktorú uvidíš!

Aj Biblia, Slovo Božie je tvárou v tvár povzbudenie, Boh k nám osobne hovorí, povzbudzuje nás. Nebojte sa, dôverujte Mi, atď. Ako dobrý Otec svojim milovaným deťom.

2.Korinťanom 13:11-12

Ostatne, bratia, radujte sa, majte sa dobre, zdokonaľujte sa, potešujte sa, na jedno a na to isté myslite, majte pokoj! A Bôh lásky a pokoja bude s vami. Pozdravujte sa navzájom svätým bozkom. 

 

O behu

Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vernú dôveru som zachoval. Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v onen deň dá Pán, spravodlivý sudca; a nielen mne, ale aj všetkým, čo milujú jeho príchod.

2.Timotejovi 4,7-

Poslednou dobou som začal behávať, no a keď tak človek či už chodí, či beháva po tom svete šírom s otvorenými očami, Život nás za jazdy učí praktické lekcie do života. Stretáva sa tam na školskom ihrisku zmeska ľudí, od mladších, po starších, niektorí behajú rýchlejšie, iní pomalšie, poniektorí iba kráčajú. Rozdiel je,  kto dáva koľko kolečiek, iní zase behajú na čas, každý v inom čase dňa. Niekto vo vnútornej strane oválu, niekto vo vonkajšej. Niekto má nabehané viac, iný menej. Sem tam som mal chuť toho predo mnou predbehnúť, z motivácie ho jednoducho predbehnúť, ale v tej chvíli ma napadol hore spomenutý biblický verš. Naozaj, každý máme svoj beh, ako Pavol píše. Každý máme iný počet kôl (Žalm 139:16), inú rýchlosť (1.Korinťanom 9,24), každý beží v inom čase (Galaťanom 6,4), každý už má svoj vek (Genesis 12,4), šprintovať začne niekto skorej, niekto neskôr (Skutky 9,3), …

Dôležité je slovo beh, nie šprint. Teda skorej maratón, ktorý sa už v jeho časoch behával. Pri behu na dlhú trať si treba rozložiť sily, kto behá vie, že sa nedá bežať stále rovnakou rýchlosťou, ale treba meniť tempo (Kazateľ 3:1), pri behu sa máte možnosť pozastaviť aj nad dianím okolo (Jakub 1,5), treba mať aj stratégiu a jasné princípy podľa ktorých bežíte (Filipanom 4,8). Popri nás bežia iné bežci, ktorých môžete tým, keď nejakú časť behu zrýchlite potiahnuť(2.Kor 13,11), inokedy nás niekto predbehne a potiahne, niekedy nám niekto môže skrížiť cestu, alebo nás blokovať, v horšom prípade zastaviť (Filipanom 4,13). Vtedy je dôležité sa nerozčuľovať a bežať ďalej. Môžeme sa pošmyknúť a padnúť, vtedy je treba sa zdvihnúť a ísť ďalej (2.Kor 5,7). Pri zvýšenej námahe z nás tečie pot, treba ho zotrieť z čela, aby nás neštípali do očí, predsa len potrebujeme vidieť na cestu a pod nohy. Počas behu nás ixkrát napadne, že načo bežíme, že už hádam aj stačí, vtedy si treba rýchlo povedať, že ešte nie je koniec (2.Kor 10,5). A mnoho iného, čo ma teraz nenapadlo. Každý máme svoj beh. Tempo. Čas. Nástup. Povolanie. Úlohou niektorých bežcov, aj počas oficiálnych maratónov, je iba udržiavať tempo závodu, iní zase pomáhajú predštartovým favoritom držať ich osobné tempo, aby zo seba vyžmýkali to najlepšie. Sú pomocníkmi, to je ich „beh“. Iní sú na pódiách pre víťazov, oslavovaní, no bez tých, ktorých ich celý pretek ťahali, by na bedni pre víťazov nestáli.

Teda suma sumárum, život je tak vnímaný ako beh. A to beh na dlhé trate. Maratón, nie šprint. Hoci ani fázam šprintu a v ňom nevzyhneme. Dôležitý fakt je, že Pavol nehovorí o víťazstve, ani o prvenstve, ale o dobehnutí do cieľa. Preto akékoľvek porovnávanie sa je iba strácanie síl a času počas nášho behu.

Vďaka za všetkých, ktorí sú pre nás príkladom, že s bojmi, mnohými ranami a potácaniami, ale predsa prebehli cez cieľovú pásku. Celý život zabúdali na to, čo bolo za nimi a uháňali za tým, čo bolo pred nimi, s jasným smerovaním, k cieľu.

Dôvera bola ich spoločníčkou. Práve tá ich uschopnila dobojovať a dobehnúť do cieľa. Lebo vedeli, komu uverili.(2.Timotejovi 1,12)

Filipanom 4:13

Všetko vládzem v Tom, ktorý ma posiľňuje, v Mesiášovi.

Pravda a pravda

Klíma na Slovensku týchto dní je dosť hustá, mení sa ako marcové počasie, isté však je, že sa niečo deje. Ako národ sme dostali v priebehu pár dní lekciu z naivity, kedy sme zistili, že popovok, ktorý si na športových zápasoch ako fanúšikovia kričíme „My sme tu doma.“, je pravdivý len čiastočne, resp. pramálo. Politická situácia k „neistote“ iba prospieva a pospolitý ľud sa búri a dožaduje sa „spravodlivosti“ a „potrestania vinníkov.“

Malo by to byť výstražným mementom najmä pre nás kresťanov, ktorý na rozdiel od mnohých, ktorí hlučne nehlučným spôsobom napĺňajú námestia piatok večer, čo večer by sme sa mali prebrať. Kto by mal zdvihnúť bojovú zástavu, ak nie my ? Kričí sa a hovorí veľa o pravde. Kde je pravda ? Alebo lepšie položená otázka je, kto je pravda ? 2000 rokov dozadu sa spýtal jedného múdreho učiteľa z Nazareta túto otázku jeden rímsky politik, ktorý mal pod správou vtedajší Izrael ako zástupca okupovateľskej Rímskej ríše. Ten učiteľ z Nazareta sa volal Ješua, ten Prorok, o ktorom hovoril 3500 rokov dozadu Mojžiš, že ho máme vo všetkom počúvať a nasledovať, že On je Ten Boží Mesiáš.

Ješua nedal Pilátovi odpoveď, že pravdu majú Židia alebo Rimania, tá alebo oná politická strana, ale ostal ticho, lebo Pravda samotná stála pre Ním a nebolo treba ďalších slov. Už predtým sa Ješuu pýtal, Kto je a On mu povedal smelo a priamo. Ješua nenaplnil vyriešenie politickej situácie v Izraeli ako od neho väčšina skutočnej Pravdy neznalého ľudu očakávala. Práve naopak, pri každom slove nabádal, aby sme začínali od seba a obracali sa ku nášmu Otcovi. Otec má v hebrejčine aj význam zdroja. A Otec hovorí, modlite sa za tých, ktorí vám zle robia, dobre čiňte tým, ktorí vás prenasledujú. Pavol k tomu vo svojich listoch pridal, aby sme sa modlili a prihovárali  za kniežatá v národe (v reči tejto doby, za vlády v krajinách), v ktorom žijeme. Nie je tam ani slovo o štrajkoch a verejných zrhomaždeniach vo forme protestu na námestiach. Toto nepíšem pre tých, ktorí pravdu nepoznajú, ale pre kresťanov a tých, ktorí sa k Ješuovi z Nazareta hlásia ako ku svojmu Bohu a Pánovi. Náš boj už totiž nie je proti telu a krvi (teda ľuďom), ale proti mocnostiam temnoty. Voči duchovnému nepriateľovi, ktorí navádza ľudí na zlé chodníky, náš boj je proti tomu, ktorý len klame, kradne a zabíja.

Pavol, ako ten, ktorého si Boh vybral, aby v ňom zjavil pohanom Svojho Syna, v liste Rimanom píše, že každá krajina, národ má vládu akú si zaslúži. Skôr by sme sa mali pýtať opačne. Prečo máme na Slovensku takúto vládu ? Kde sme spali, my kresťania ? My, ktorí pravdu poznáme, kde sme boli ? Koho je to zodpovednosť, ak nie naša, ktorí vieme „ako to naozaj chodí ?“ Možno je čas odsunúť žabomyšie vojny a spojiť sa, naozaj ako jedno telo, v poslušnosti Kráľovi. Jeho sme veľvyslanci, nie členovia politických strán.

V knihe Joelovi nám Boh ponechal záznam o tom, akým spôsobom a za akých podmienok On mám moc ktorúkoľvek krajinu uzdraviť. Nielen duchovnú, ale aj tú fyzickú. Čo slovo Božie hovorí, pre nás zapísal Joel, v druhej kapitole svojho záznamu:

12  Ale aj teraz ešte hovorí Hospodin: Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, a to v pôste, plači a v náreku.

13  A roztrhnite svoje srdce a nie svoje rúcha a navráťte sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, lebo je milostivý a ľútostivý, zhovievajúci a veľký čo do milosti a ľutuje zlé.

14  Kto vie? Možno, že sa obráti a bude ľutovať a tak zanechá po sebe požehnanie, obilný dar obetný a liatu obeť Hospodinovi, vášmu Bohu.

15  Trúbte na trúbu na Sione, zasväťte pôst, svolajte shromaždenie!

16  Shromaždite ľud, posväťte obec, svolajte starších, shromaždite deti i tých, ktorí požívajú prsia; nech vyjde ženích zo svojej izby a nevesta zo svojej komory!

17  Kňazi, svätoslužobníci Hospodinovi, nech plačú medzi sieňou a medzi oltárom a nech povedia: Zľutuj sa, Hospodine, nad svojím ľudom a nevydaj svojho dedičstva v potupu, aby nad nimi panovali pohania. Prečo majú povedať medzi národami: Kde je ich Bôh?

18  Vtedy zahorí Hospodin žiarlivosťou za svoju zem a zľutuje sa nad svojím ľudom.

19  A Hospodin odpovie a riekne svojmu ľudu: Hľa, pošlem vám obilie, vínnu šťavu aj olej, a nasýtite sa toho, ani vás nevydám viacej v potupu medzi pohanmi.

20  Vzdialim od vás ta preč severného nepriateľa a zaženiem ho do vypráhlej zeme pustej, jeho predný voj k východnému moru a jeho zadný voj k západnému moru, a vystúpi jeho smrad a vystúpi jeho zápach, lebo vykonal veľkú vec.

21  Neboj sa, zem, plesaj a raduj sa, lebo Hospodin učiní veľkú vec.

22  Nebojte sa, zvieratá mojich polí. lebo sa budú zelenať pasienky pustiny, lebo strom bude donášať svoje ovocie, fík a vinič vydajú svoju silu.

23  A vy, synovia Siona, plesajte a radujte sa v Hospodinovi, svojom Bohu, lebo vám dá učiteľa, ktorý povedie k spravedlivosti, a sošle vám hojný dážď, podzimný i jarný, najprv.

24  Humná sa naplnia obilím a preše budú oplývať vínnou šťavou a olejom.

25  A nahradím vám roky, ktoré požrala kobylka, pažravá chrobač, chrúst a húsenica, moje veľké vojsko, ktoré som posielal na vás.

26  A tak budete jesť a nasýtite sa a budete chváliť meno Hospodina, svojho Boha, ktorý učinil s vami predivné veci, a môj ľud sa nebude viacej hanbiť na veky.

27  A poznáte, že ja som prostred Izraela a že ja Hospodin som váš Bôh, a že niet iného. A tak sa môj ľud nebude viacej hanbiť až na veky.

Keď sa Ješuu pýtali, čo bude predzvesťou Jeho druhého príchodu, nepovedal najskôr čo, ale vystríhal nás k bdelosti, aby sme sa nenechali nikým zviesť a oklamať. Možno nás všetko, čo sa deje okolo, chce od nasledovania Ješuu vyrušiť. Aby sme hľadali len tú svetsku“pravdu“, namiesto tej skutočnej Pravdy, Syna Božieho.

Preto aj pre tento prípad, buď Tvoja vôľa, Otecko nebeský, aj pre túto krajinu slovenskú, ako na nebi si     o nás sníval, o našom chodení s Tebou a nasledovaní Tvojho Syna, nech sa stane aj tu na zemi. Amein.

 

Jaroslav Lenár

21.03.2018

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Klopte a otvoria vám

V polovici 15.storočia sa narodil v chudobnej rodine neznámeho rezbára zaujímavý chlapík, ktorého príbeh môže byť veľmi inšpiratívny. Syn židovskej matky a janovského rezbára. Ten v ňom rozpoznal talenty a urobil všetko pre to, aby mohol študovať a zbierať skúsenosti. Rozpoznal, čo ho baví a aj napriek skromnému rodinnému rozpočtu ho posielal pracovať na rôzne miesta, aby získal zručnosť a skúsenosti, neskôr aj na školy, kde mohol študovať to, čo ho bavilo. Zaujímala ho geografia, matematika. Študoval staré knihy, mapy moreplavov a bol vášnivý čitateľ Biblie. Už v 14tich rokoch sa dostal ako člen posádky na lodné výpravy do vtedy prebádaných oblastí Stredozemného mora a pozdĺž Afriky, Veľkej Británie, krajín pod správou Vikingov. Vtedy bolo pirátstvo úplne bežnou záležitosťou a každá cesta bola veľkým dobrodružstvom a učil sa spoliehať na zdroj svojho života v ťažkých situáciách, bojoch.

V svetonázore ľudí 15.storočia mala Zem ešte stále rôzne tvary, od kocky, cez dosku, po polkruh. Vytrvalý čitateľ Božieho Slova však v žalmoch kráľa Dávida čítal, že Pánova je zem, i všetko, čo ju napňlňa, okruh zeme i tí, ktorí na ňom bývajú. Moreplavci tých čias už zvládali cesty okolo pobrežia Európy, Afriky, až po Áziu. Veľkou neznámou ostával Atlantický oceán, ktorý mal prezývku More temnoty. Historické záznamy z minulých storočí zaznamenali viaceré záhadné zmiznutia lodí, stroskotania, čo podporovalo myšlienku, že keďže zem je tvaru dosky, asi „tam“ naozaj končí.

Mladý moreplavec sa v srdci Božieho Slova držal, rástol v dôvere. Túžil dokázať, že Biblia má pravdu a že Zem je naozaj guľatá. Čo bola v tých časoch odvážna, ba priamo prevratná myšlienka.  V rozmachu námornej prepravy a obchodu, ruka v ruke so skúsenosťami, kedy sa preslávil ako zručný a schopný moreplavec, dostal sa na kráľovské dvory, kde pred vladármi prezentoval svoj zámer, oboplávať zem a priplávať do Indie opačným smerom. Hľadal naň finančnú podporu a takto obišiel vtedajšie veľmoci, Anglicko, severské krajiny,  Portugalsko, Taliansko, Korziku, Janovskú, Benátsku republiku. Chodil od dvora ku dvoru, bezúspešne. Mal asi 40 rokov, keď pozbieral sily na posledný pokus a namieril si to na španielsky kráľovský dvor. Krajina bola v rozklade, zúrila inkvizícia, Židia boli z krajiny vyháňaní, rozdiel medzi zo svetského pohľadu chudobnými a bohatými bol až priepastný. Španielsky kráľ Ferdinand pri pohľade na štátnu pokladnicu pokrútil hlavou. Dôveru v slovo Pýtajte si a dostanete potvrdzoval svojimi požiadavkami, že chcel nielen finančnú podporu, ale chcel sa stať po dosiahnutí ciela najvyššie postaveným admirálom kráľovských služieb, pričom si nárokoval byť správcom všetkých objavených území. Odpoveď boal nie a on odišiel na pokraji zúfalstva chudobný a sklamaný na oslíkovi domov.

Boh stvoril ženu ako pomoc mužovi, aby naplnil svoje poslanie, preto zrejme prehovoril do srdca španielskej kráľovnej Izabely a tá sa rozhodla, že celú výpravu zafinancuje. Keďže roku 1492 boli všetci Židia zo Španielska vyhnaní, dosť možné, že peniaze pochádzali zo zlata, ktoré im Španieli nakradli. Keď ho na ceste domov niekoľko desiatok kilometrov od kráľovského paláca zastavili, že kráľovná súhlasila, podľa zdrojov jeho osobného pisára, ktorému sa zveroval počas plavieb cez Atlantik, poslom neveril a museli ho dlho presviedčať, aby sa vrátil. Nechal sa presvedčiť a tam sa jeho príbeh otočil. Tento pán sa volal Krištof Kolumbus.

Aj jeho príbeh môže byť povzbudením o Božej vernosti, nevieme, kedy a ako si nás Pán použije, jedno je však isté, že čo začal, má perfektne naplánované a od svojho zámeru neodstúpi. Lebo je verný a nemôže ísť sám proti sebe. Chváľte Pána, národy všetky, vy všetci ľudia vzdajte mu slávu, lebo mocná je Jeho láska k nám a Jeho vernosť trvá na veky. Haleluyah !

 

Matúš 7:7-11

Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a otvorí sa vám. Veď každý, kto prosí, dostáva, kto hľadá, nachádza, a tomu, kto klope, sa otvorí. Kto z vás je taký človek, že by dal synovi kameň, keď si prosí chlieb, alebo že by mu dal hada, keď si prosí rybu? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá dobré dary váš nebeský Otec tým, čo ho prosia!

 

Jaroslav Lenár, 16.03.2018