Meditovať nad Božím Slovom

Posledné dni som sa zamýšľal, čo to znamená meditovať, rozjímať nad Božím Slovom. V mojom pochopení išlo o prosbu k Duchu Svätému, aby mi pri hlasnom čítaní z Písiem dával porozumenie a pomohol mi dať porozumenie do praktického života.

V poslednej dobe sa mi dostali do rúk viaceré anglické preklady a hebrejské originály. Začal som si ich porovnávať a hľadať, čo v židovskom pochopení slovo meditovať / rozjímať / rozmýšľať nad Slovom znamená. V preklade od prof. Roháčka som našiel slovo meditovať / rozjímať v knihe Jozue 1:8: Neuhne táto kniha zákona (hebr. Tóra, resp. Torah – 5 kníh Mojžišových resp. Božie inštrukcie pre svoj ľud) od tvojich úst, ale budeš rozmýšľať o nej vodne i v noci, aby si ostríhal a činil všetko podľa všetkého toho, čo je napísané v nej, lebo vtedy sa ti podarí tvoja cesta, a vtedy budeš robiť múdre a rozumne. Preklad anglickej verzie CJB (Complet Jewish Bible) od pána Sterna: „Drž (hebr. moosh – resp. preklad zachovávaj a nepusti) knihu Zákona (hebr. Torah) na tvojich perách, medituj (hebr. hagah – preklad viď vyššie) nad ňou dňom i nocou, aby si robil (hebr. asah – preklad robiť, vykonávať, dať do praxe) všetko podľa toho, ako je v nej napísané. Potom tvoja cesta bude prosperovať a ty uspeješ.

Potom som si pozrel židovský originál, kde je použité slovo „hagah“ resp. „hagaw„, čo znamená vyslovovať, hovoriť, mrmlať, prehlasovať, vydávať zvuk, premýšľať, rozjímať, atď. s dôležitým dodatkom, že v každom čase, teda v radosti i hneve, odhliadnuc od okolností a pocitov. Prešiel som celý verš v hebrejčine, keďže je písané, aby sme nielen porozumeli, ale aj dávali porozumenie do praxe. Slovesá skutkov som nechal v pôvodnej reči „Táto kniha Zákona „moosh“ (zachovávať, nepustiť, držať sa) od tvojich úst, ale ty budeš „hagah“ ( vyslovovať, hovoriť, mrmlať, prehlasovať, vydávať zvuk, premýšľať, rozjímať) nad ňou dňom i nocou. So zámerom ho „shamar“ (zachovávať, dodržiavať, neodstupovať od, ohradiť živým plotom) podľa všetkého, čo je v nej napísané. Potom sa „awz“ (príde ako vyjadrenie logického následku predošlého skutku, resp. ako následok sa stane), že „tsalach“ (mocne na teba zostúpi, príde prielom), aby tvoja „derekh“ (cesta, smer, priebeh života, životná cesta) mala „sawkal“ (mať úspech, múdro konať, mať pochopenie, byť obozretný).

Čo ma však najviac oslovilo je prehlasovanie, hlasné hovorenie Božieho Slova. Keď niekto „mrmle“ / prehlasuje Božie Slovo začína naň myslieť a keď ho začne v súlade s ním používať, bude sa mu dariť. Meditovanie nad Božím Slovom je praktické štúdium a prehlasovanie Tóry (Zákona) s cieľom rozmýšľať nad Ním s následkom skutku, ktorý bude doprevádzaný požehnaním. Jednoduché. Aj keď nie vždy ľahké, ale vďaka Pánovi, že nám dal Svojho Ducha, lebo je to už možné. A k tomu nás povzbudzoval aj Ježiš, aby sme boli nielen poslucháčmi, ale aj tými, ktorí to čo počuli, aj žili. Prehlasovanie buduje dôveru. A dôvera je z počutia a počutie z Božieho Slova.

Shalom.

Jaroslav Lenár

29.10.2017

 

 

Shalom Jeruzalem

 Nadpis je výstižný, nakoľko skrýva v sebe asi najznámejšie židovské slovo „shalom“, čo v preklade neznamená len pokoj, ale skôr celistvosť a dobrotu v jej plnej miere. A o Jeruzaleme neviem, že by niekto nepočul.

Možno sa o tom málo vie, ale v Jeruzaleme sa začali písať dejiny nielen Izraela, ale aj celosvetové. Samotný Izrael je akoby hodinkami svetových udalostí. Keď človek trochu skúma veci na nebi a na zemi, vie „koľká bije“. Nepamätám si na správy v ktorýkoľvek deň v novinách, kde by minimálne Izrael, ak nie aj Jeruzalem, spomenuté neboli. Práve dnes, keď článok píšem, 28.10.2017, slávia Židia 50.výročie, kedy dobyli pre seba po dlhých storočiach celé mesto.

Názov mesta Jeruzalem je často prekladaný ako Mesto pokoja, presnejšie mi však znie Mesto Boha Pokoja. Mesto, ktoré je v mocných rukách jeho zakladateľa a ten ho nepustí. V pôvodnom, židovskom jazyku sa vyslovuje Yerushalayim. Ale aby sme začali od začiatku. Počiatok histórie Jeruzalema sa datuje v čase, kedy sa Abrahám, ktorého z vtedajšej Mezopotámie Boh povolal do zeme mlieka a medu, prišiel do mesta Sálem, kde ho privítal kráľ a kňaz Melchisedech, niekedy okolo roku 4000 pre Kristom. Prvá osada na tomto území existovala podľa archeologických výskumov presne v tomto čase na svahoch Chrámovej hory. Jeruzalem si prešiel búrlivou históriou, nevedno, koľkokrát bol zničený, bol, je a ešte nejaký čas bude terčom útokov národov z okolitých krajín.

 

Príbeh, pre čo sa tak deje, je dlhý. Začal spomenutým Abrahámom, ktorý mal dvoch synov, jedného so slúžkou Hagar (Izmaela) a druhého so svojou manželkou Sárou (Izáka). Tým, že Abrahám dostal od Boha prisľúbenie, že ho rozmnoží na veľký národ, ktorému nebude počtu a bude sa mu vo všetkom dariť, automaticky prešlo od otca toto prisľúbenie na oboch synov a generácie po nich. No línia potomstva, toho pre Boha oddeleného ľudu, s ktorým má špeciálne určenie a plány, pokračovala cez Izáka. Pre to sa aj Boh Izraela nazýva Bohom Abraháma, Izáka a Jakoba (syna Izákovho). Jedného dňa Boh Abraháma požiadal, aby Izáka obetoval na vrchu (v tom čase sa obety Bohu konali spaľovaním zvierat), o ktorý je dnes najväčšia bitka medzi arabskými národmi (potomkami Izmaela) a Židmi / Izraelom (potomkami Izáka a jeho línie). Abrahám túto skúšku zvládol a tam sa začala nová etapa histórie Jeruzalema, a aj Izraela. Arabskí moslimovia však tvrdia, že na hore obetoval Abrahám Izmaela. A tu vzniká dilema a otvorené bojové pole. Zostručnené, treba si vybrať, na koho stranu sa dáme/dáte, resp. na ktorú stranu sa prikloníte/prikloníme, čo si pre svoj život vezmete/vezmeme. Neviem ako Vy, ja som sa rozhodol pre Izrael 🙂

Jeruzalem je najväčšie mesto Izraela, pre Židov, Kresťanov a Moslimov posvätné, žije v ňom asi 750 tisíc ľudí. Staré mesto sa delí na 4 časti, na židovskú, kresťanskú, moslimskú a arménsku. Mesto vzniklo na výšinách kopcov Ophel a Sion. Ťažko ohraničiť jeho pôvodné základy, tým, že viackrát bol nepriateľskými vpádmi zrovnaný zo zemou alebo zbombardovaný. V posledných rokoch však nálezy pod súčasným mestom dokazujú, že vrchné hradby pôvodného mesta, ešte z biblických čias, môžu byť 4 až 4,5 metra pod povrchom zeme. Centrom mesta je Staré mesto, ktoré je ohradené vysokými hradbami a vedie doň sedem brán, ôsma je zamurovaná Arabmi, dokonca urobili pred ňou ich cintorín, aby tam židom znemožnili prístup. Tou ôsmou bránou sa predpokladá, že ňou, na niektorých zo židovských sviatkov, príde Ježiš Kristus ako Kráľ Izraela zachrániť svoj ľud a naveky s ním prebývať.

 

Atmosféra v meste sa strieda podľa toho, v ktorej časti sa nachádzate. V židovskej cítite život v radosti a poriadku, napriek tomu, že nevedia, čo bude zajtra a o pár sto kilometrov sa chystajú nepriateľské armády na útok. Mne ostala v pamäti ich srdečná radosť a nádej v očiach. Deti behajú po ulici v pekných rovnošatách, hrajú sa po parkoch. Potešilo ma, že židovské rodiny sú početné, kde je jasne stanovaná zodpovednosť otca a matky, i úcta detí k rodičom. Bežne sme videli, že po uliciach chodili a na zastávkach autobusov a električky stáli početné rodiny, bežne s päť – šesť deťmi. Atmosféra pokoja.

Arabská časť mesta je veľmi rušná, je tam zas cítiť dusná atmosféra, bežne stretnete ľudí so zbraňami. Židia, ako sme videli, návštevy v arabskej štvrti prešprintujú alebo sa cez ňu odvezú autobusom, no Arabi zas veselo chodia, kam sa im chce. Čo aj sedí popisu, ktorým potomkov Izmaela označil Boh, že budú kočovní. Židom zas prisľúbil, že im navráti ich mesto i ich krajinu a budú tam v pokoji bývať. Vôbec v celom Jeruzaleme je navonok pokoj, no kdesi popod vnímanie očí je zrejmé, že sa čosi deje, my sme sa vždy potešili, keď sme stretli v meste izraelských vojakov J Centrum mesta, Chrámová hora je v držbe Arabov, vstup na ňu je veľmi kontrolovaný, pred vstupom do tunela, ktorý na návršok vedie, Vás ošacujú od hlavy po päty. My sme na hore strávili asi 2 minúty, nakoľko podľa moslimských zákonov tam nemôžem manželku držať za ruku. Tak sme sa na pätníku otočili a prvou nasledujúcou bránou toto miesto opustili.

Staré mesto je pretkané úzkymi uličkami plnými krámikov, s náboženskými obrázkami a predmetmi, knihami, hudobnými nástrojmi, látkami. Pre ženy odporúčam návštevu damašskej brány, kde je trh s látkami dobrej kvality. Odporúčam návštevu Olivovej hory, pohľad z nej je niečo, čo, podľa mňa, treba naozaj osobne zažiť a každý za seba vnútri prežiť. Pokiaľ Vás zaujíma história, prechádzky starým mestom sú otvorenou knihou plnou príbehov. Pamiatok je naozaj veľa a je nad rámec tohto článku písať o nich viac, takže len spomeniem. Dávidovo mesto, kde sa našiel v Biblii spomínaný rybník Siloe. V centre, priamo pod Chrámovou horou leží múr nárekov. Židia sa však kvôli tomuto pomenovaniu dosť ofučia, vravia, že oni tam nechodia nariekať, ale modliť sa. A majú pravdu, ja som to videl. Originálny názov múru je Západná stena, je to pozostatok kamenného chrámu (skvostného diela po každej stránke) spred 2000 rokov, kedy ho Rimania zbúrali a vypálili. A verne očakávajú, že bude zas postavený. To je však iný, dlhý príbeh.

 

A propos, voda. Jeruzalem, ako taký, bol a je vybudovaný, presne ako bolo písané v starých židovských knihách, na púšti. Má len jediný podzemný zdroj, odkiaľ sa čerpá voda a odtiaľ je distribuovaná do celého mesta. O ňu boli aj v minulosti veľké boje, nepriatelia vedeli, že ak Jeruzalem odpoja od vody, majú vyhraté.

Moderné mesto má svoju tepnu na ulici Jaffa, kde premáva po peknej širokej ulici krásna električka. Lemujú ju rovnako kaviarne, reštaurácie, hotely, trhy a je celý deň plná ľudí, no a keď sa dostanete do Jeruzalema v čase židovských sviatkov, je ulica plná ľudí aj v noci a do skorého rána. Takže si môžeme vybrať J Nestalo sa nám, že by sme sa nedohovorili po anglicky, v Jeruzaleme a po hlavných turistických bodoch v jeho okolí sú všetky nápisy v hebrejčine a angličtine. Ak sa vyberiete mimo nich, treba zapnúť intuíciu a pýtať sa.

 

V minulom článku o Izraeli som spomínal, že každému, kto bude dobre hovoriť o Židoch a Izraeli, sa bude dariť dobre, resp. naopak. V starých židovských piesňach ešte z čias kráľa Dávida sa spievalo, že pre pokoj / priazeň dobrých vecí svojej rodiny a svojich priateľov, budem o Jeruzaleme a ľuďoch v ňom dobre hovoriť. Dnešnou rečou povedané, budem Jeruzalemu v dobrom „fandiť“ …

SHALOM, JERUZALEM 🙂

 

Jaroslav Lenár

28.09.2017

 

 

 

Izrael – zasľúbená zem

V ten deň uzavrel Hospodin zmluvu s Abrámom a povedal: Tvojmu potomstvu dám túto krajinu od Egyptského potoka až po Veľkú rieku, rieku Eufrat, územie Kénitov, Kenizzejov, Kadmónov, Chetitov, Perizzejov a Refájov, Amorejčanov, Kanaánčanov, Girgášejov a Jebúsejov.

 

História krajiny Izrael sa začala niekedy pred 4000 rokmi, keď dostal Abrahám od Boha zasľúbenie, že zdedí plodnú a vo všetkom hojnú zem.

Asi by sme ťažko hľadali krajinu alebo národ, ktorý má búrlivejšiu históriu plnú zvratov, vojen, krátkych období pokoja ako Izrael. Leží priamo uprostred svojich najväčších nepriateľov, ktorí sa už tisíce rokov permanentne pokúšajú krajinu i židovský ľud vyhladiť z mapy sveta.

Jakubovi, synovi Izáka a vnukovi Abraháma, zmenil Boh meno na Izrael na znak toho, že prežil boj s anjelom, ktorý trval celú noc (z toho pochádza i meno Izrael, jeden z prekladov je i „premožený Bohom“). Izrael (Jakub) mal 12 synov, z ktorých mal každý svoj kmeň a ktorí spolu vytvorili izraelský národ.

Aktuálne je Izrael z dvoch tretín púšťou, na ktorej prisťahovalci (najčastejšie Rusi alebo Američania) alebo Izraeliti, ktorí sa vracajú do rodnej krajiny budujú poľnohospodárske alebo priemyselné osady, tzv. kibbutze. Židia z celého sveta sa už niekoľko desiatok rokov verne vracajú do svojej krajiny a prinášajú aj svoje rodiny, vracajú sa ku svojim koreňom. Neviem, či je niekto, kto by nepočul o hrdinskom kráľovi Dávidovi alebo najmúdrejšom mužovi, aký kedy žil, Šalamúnovi alebo o Ježišovi z Nazareta. O histórii krajiny a jej významných ľuďoch, ktorí zmenili históriu planéty by sa dalo písať do nekonečna. Keď si pozriete vynálezy z časov priemyselnej revolúcie, boli by ste prekvapení, koľkých z vynálezcov mali židovský pôvod. Zdravotníctvo i doprava je na najvyššej úrovni, všetky najmodernejšie technológie majú svoj pôvod v Izraeli.

Je to národ, ktorý sa zrodil za jeden deň. Izrael sa prvýkrát po 2000 rokoch stal opäť oficiálnym štátom v roku 1948. Zo dňa na deň. Keď sa Izraeliti dožadovali v OSN svojho územia, prišli s Bibliou a čítali o prisľúbeniach, ktoré sú spomenuté na začiatku článku Abrahámovi. Napriek požiadavkám sa im však zatiaľ pôvodné územie nepodarilo získať a časť krajiny je pod správou ich najväčšieho nepriateľa, arabskej Palestíny. Pri vstupe do miest sú zátarasy a vojenské kontroly.

 

My sme mali to privilégium navštíviť Izrael v marci tohto roka, v čase, kedy končili jarné dažde a prichádzalo obdobie sucha. Izrael má len dve ročné obdobia, od novembra do marca je obdobie dažďov, od apríla do októbra je sucho. Krajina má takto dvakrát do roka hojnú úrodu a je významným exportérom od poľnohospodárskych plodín po špičkovú elektroniku. Má najlepší obranný systém krajiny a je nedobytná. Mladí ľudia, muži i ženy sa vyslovene hrnú do armády a sú na svoju krajinu veľmi hrdí. V roku 1967 sa pokúsili okolité arabské krajiny zaútočiť na Izrael, malý národ ich však po šiestich dňoch rázne vyhnal a porazil. Národ, ktorý je na vojnu vždy pripravený. Je bežné, že stretnete ozbrojených civilistov, stalo sa nám napríklad, že sme videli školské zájazdy a učitelia mali so sebou strelnú zbraň alebo cestou v autobuse za nami i pred nami „pištolník“. Najúžasnejšia je však radosť a nádej v ich očiach.

Hlavným mestom Izraela je Jeruzalem, mesto, ktoré bolo mnohokrát zničené, ostalo však naďalej jedným z najčastejšie navštevovaných miest sveta. Vrchné sklady a konštrukcie hradieb a osídlenie pôvodného Jeruzalema, z biblických čias, sa našli asi 4,5 metra po povrchom súčasného mesta.
Leží na pahorkoch na púšti, dominujú mu staré mesto, Olivová hora a vrch Sion. Plné histórie a pamiatok, žiaľ i napätia, ktoré síce možno nie je veľmi viditeľné očiam, no i napriek tomu je doslova hmatateľné. Vojaci sú na každom kroku. Stačí, keď prejdete zo židovskej do arabskej časti, zmena „klímy“ je rovnako hmatateľná, v židovskej časti je pokojnejšia, panuje systém a poriadok v arabskej, kto ste boli v arabských krajinách, viete si odpovedať.

 

Pre tých, ktorá chcú vidieť pamiatky alebo sa viac ponoriť do histórie je najlepším časom na návštevu Izraela je október až apríl, vtedy sú v celej krajine prijateľné teploty. My sme prešli zatiaľ len polovicu krajiny, južnú časť, Judsko. Prileteli sme do Eilatu, turistického centra v úzkom zálive pri Červenom mori, lietajú tam od októbra do konca marca linky priamo z Bratislavy, výhodou je možnosť celoročného kúpania. Z Eilatu vedie do Jeruzalema cesta priamo cez púšť, ktorú lemujú vysoké kopce a pod nimi palmové háju a kibbutze. Úžasný je pobyt pri Mŕtvom mori, po plávaní v ňom budete mať pokožku ako práve narodené dieťa. Nachádza sa 420 metrom pod hranicou oceánskych vôd. Pobyt pri ňom sa odporúča pre vysokú koncentráciu soli, ktorá je blahodarná pre dýchacie cesty. Na potápanie a rybolov je vyslovene nevhodné 🙂

 

Za návštevu určite stojí aj pevnosť Massada, ktorá bola postavená ako posledné únikové miesto pre Izraelitov, keď ju dobili pred 2000 rokmi rímske vojská, bolo jasné, že Izrael čakajú veľké zmeny. Za zmienku stoja tiež nádherné vodopády Ein Gedí, údolie s jaskyňami, vodnými prameňmi a púštnym zvieratami a vtákmi.

Keď sme sa bavili s miestnymi a rozprávali im, že do severnej časti Izraela, do Galilei (zelenej časti Izraela, plnej vody a viníc) sa chystáme až nabudúce, často zneli odpovede v zmysle, že to najlepšie sme si nechali na záver. No, už asi len dodať .. zasľúbená zem 🙂

 

P.S. Ešte jeden malý dodatok, jedným z prisľúbení, ktorá Abrahám dostal je, že tí, ktorá budú o ňom a jeho národe hovoriť v dobrom, bude sa im dobre dariť, a tým, ktorí budú zlorečiť, práve naopak.

 

SHALOM, ISRAEL !!!

 

Ja som OK, Ty si OK II.

JA SOM OK , TY SI OK II.

 Stalo sa Vám už niekedy, že ste v rozhovore cítili, že niečo nie je v poriadku? Chceli ste byť úprimní a priami, viesť rozhovor konštruktívne, ponechať si vo svojom srdci postoj OK vs. OK (úcty a prejavenia hodnoty sebe i druhému) a  výsledok skončil s nespokojnosťou na duši a otáznikom, čo sa to vlastne stalo? Skúsili ste sa potom zastaviť a prehrať si situáciu, povedané slová, gestá, ktoré ostali v pamäti a nepríjemný pocit neodchádzal? A keby ste to vedeli, radšej by ste to urobili inak?

Často sa stáva, že sa nám určité situácie v živote opakujú a zdanlivo na ne nevieme nájsť riešenia. Dostali sme sa teda do tzv. dramatického trojuholníka. Človek nie je stvorený na to, aby nad ním vládol iný človek, je mu to nepríjemné a má k tomu prirodzený odpor, naopak, je stvorený tak, aby on vládol nad každou situáciou. A keďže aj mne ostalo častokrát po dialógoch mizerne, začal som sa zamýšľať, prečo to tak je a vec nielen pochopiť, ale nájsť i riešenie.

Pokúsme sa na tento jav pozrieť, ako ten chlapík z obrázku po textom, s nadhľadom. Človek je často pri stretnutí s druhým akoby uväznený vo svoje role. Zvyčajne sa jedná o tieto tri, tvoria spolu slovný trojuholník. Je tam rola prenasledovateľa (pri stretnutí človeka kritizuje, odmietne alebo výchovne poučuje, nepočúva ), záchrancu (chce druhým pomáhať, hoci ho o to nikto nežiada) a obete („vyzýva“ druhých, aby ho prenasledovali alebo zachraňovali). Role sú manipulatívne, lebo jednotlivé postoje lákajú a pozývajú ostatných, aby robili veci tak, ako sme sa my v minulosti naučili. Ľudia takéto role nepreberajú úmyselne, majú ich naučené a vekom a skúsenosťami zautomatizované a potvrdzované už z detstva. Prostredie, v ktorom sme vyrastali nás formovalo.

 

Človek v roli záchrancu potrebuje niekoho, komu by mohol „pomáhať“, má tendenciu nútiť druhých, aby zaujali rolu obete. Prenasledovateľ ostatným niečo vyčíta, sťažuje sa na nich, obviňuje, kritizuje alebo ich ponižuje slovami aj gestami. Túto rolu môžeme predpokladať u niekoho, kto permanentne vníma druhých okolo seba negatívne. Človek v role obete sa prejavuje ako závislý, neistý, bezmocný, detinský, neznalý, zakríknutý a podobne, je ľahko rozpoznateľná v mimike tváre, gestách a celkovom prejave.

V role prenasledovateľa a obete je človek vždy akoby uväznený a neslobodný. Každý z nás má sklon ku jednej z týchto rolí. Ku akej? Tréningom a pozorovaním sa to dá zvyčajne určiť z prvých reakcií. Stačí dobre počúvať. Z plnosti srdca hovoria ústa. Čo tak prílišná ochota „pomáhať“? Riešiť problémy za druhých, keď nás neprosili o pomoc? Robiť veci za druhých? Radiť im, keď si nepýtali radu? Kritika? Ochota prispôsobiť sa?  Aká je motivácia a náš postoj predtým, než niečo povieme? Zamyslíme sa nad tým, čo chceme povedať a akú máme motiváciu a postoj ku človeku, s ktorým komunikujeme? To nám môže pomôcť rozlíšiť, či sa pokúšame druhému vnútiť jednu z rolí tohto trojuholníka alebo máme úprimný záujem veci vyriešiť a máme seba i partnera v komunikácii v úcte. Role sa môžu meniť a častokrát môžeme nevedome preskakovať od jednej do druhej. Nastane rýchly zvrat a obeť sa môže stať prenasledovateľom, keď začne záchrancovi vyčítať: „Stále ma len poučuješ !“Alebo sa môže stať napr. záchrancom prenasledovateľa: „Teraz ho predsa nechaj v pokoji, on to nemyslel zle!“ Záchranca sa stáva obeťou, pretože nedostal poďakované za „radu“ či „pomoc“, napríklad vetou: „Všetci ma len využívajú!“ Alebo sa stáva prenasledovateľom obete: „Toľko som toho pre teba urobila a ty mi ani nepoďakuješ!“ Prenasledovateľ sa stáva obeťou: „Nikto ma nemá rád, som pre všetkých neprijateľný, nik mi nerozumie!“ Alebo sa stáva záchrancom obete: „Počkaj zajac, teraz Ti ukážem, ako sa to správne robí.“

Ak sme sa v tomto trojuholníku našli a svedomie nás usvedčilo a chceme z tohto „bermudského trojuholníka“ vystúpiť, dobrá správa je, že existuje riešenie 🙂 Dospel som skúsenosťou i pozorovaním a počúvaním ľudí, ktorí sa nad podobnými vecami zamýšľali rovnako ako ja, k praktickým radám, o ktoré by som sa s Vami rád podelil.

Ako vystúpiť z role záchrancu? Zamyslime sa, prečo máme potrebu pomáhať druhým, neberieme im náhodou ich osobnú slobodu a príležitosť byť samostatní a rásť? Nepomáhame náhodou druhým bez toho, že by nás o to poprosili? Nezhadzujeme ich a ich schopnosti? Druhých nemôžeme mať radi, pokiaľ nemáme radi seba samých, tak teda počúvajme seba samých, či náhodou nie sme využívaní a občas v slobode a bez výčitiek odmietnime pomoc, najmä vtedy, keď to bráni našim vopred určeným prioritám.

Ako neskočiť záchrancovi do pasce? Môžeme stanoviť v láske a úcte k človeku hranice, akú pomoc vlastne chceme prijať, môžeme odmietnuť „rady“, ktorá nám sú ponúkané, keď my vnútri vieme, že nám srdce hovorí iné. A dovoľme si prijať pomoc, ktorú prijať naozaj chceme.

Ako vystúpiť z role obete? Bez kontaktu so sebou samými sme závislí na názoroch druhých ľudí. Aké sú naše priania, túžby, záujmy? Čo chceme my? Môžeme sa zamyslieť a pouvažovať na tým, aký typ pomoci potrebujeme, aby sme sa cítili rovnocenní a nad dôvodom, prečo sa bojíme resp. nemôžeme prevziať zodpovednosť a postaviť sa a čeliť veciam a okolnostiam v našom živote.

Aký postoj zaujať, keď nás tlačia do role obete? Môžeme si ponechať zdravý odstup, rešpektujme osobný priestor. Môžeme si dať i hranicu, do akej miery chceme poradiť, pomôcť.

Ako vystúpiť z role prenasledovateľa? Prenasledovateľ mám v sebe tendenciu vidieť druhých menších a menej dôležitých ako je on sám, prečo sa tak správame a cítime sa byť nadradený nad inými? Počúvajme partnera a majme motiváciu porozumieť mu, jeho potrebám a tomu, čo nám chce povedať. Neurážajme, nekritizujme, nezhadzujme.

Ako neskočiť prenasledovateľovi na lep? Nereagujme na provokácie, na „výzvy na súboj“ ani nehrajme jeho hru, môžeme smelo odmietnuť spôsob a tón komunikácie, ktorým k nám prehovára a aspoň ja za seba som sa naučil odpovedať jednoducho, rozhovor prerušiť a nestrácať čas, napríklad takto: „Ja túto hru s Tebou nehrám.“ a v pokoji konverzáciu ukončiť.

Po tomto všetko mi ostala otázka, že prečo vlastne tieto hry hráme? Ide o podvedomé scenáre, zvyk vypestovaný podvedome, pod vplyvom rodičov, učiteľov, autorít okolo nás, prostredia, ktoré nás formovali v detstve a v čase, keď sa naša osobnosť a presvedčenia formovali. Môže ísť aj o spôsob prežívania života, deštruktívny  kontakt s okolím je lepší ako žiaden. Kto hrá svoju rolu, prejavuje city, otvára sa druhým a hovorí niečo o sebe. Druhí mu venujú pozornosť, vstupujú s ním do kontaktu a zaujmú chýbajúce role v dramatickom trojuholníku.

Ak sa nám stalo, že sme sa pristihli pri tom, že túto hru hráme so sebou samými, dramatický trojuholník môžeme hrať i se sebou. Nepotrebujeme na to troch hercov. Môžeme použiť príklad z praktického života. Skúmajme samozrejme motiváciu, toto je len príklad. Zamestnanec je vo svojom zamestnaní natoľko angažovaný, že sa stará o všetkých a všetko okolo najlepšie a najobetavejšie sa len dá a pomáha vždy a všade, kde druhí niečo potrebujú. Ostáva v práci dlho cez čas, nadčasy sú úplnou samozrejmosťou (žeby záchranca?). Večer, keď príde domov, prehráva sa mu v hlave, ako ostatní nemajú dobre zariadený čas, nemajú poriadok v tom či onom, že on všetko musí robiť a naprávať chyby a nedostatky ostatných kolegov ( žeby prenasledovateľ?). No a cez víkend je človek vyčerpaný kvôli tomu množstvu práce. Cíti sa byť frustrovaný a využívaný, pretože kolegovia a zamestnávateľ považujú za normálne a nie chvályhodné, že robí nadčasy (hmm, obeť?).

V skratke a jasne, prenasledovateľ môže prenasledovať len ak má svoju obeť. Záchranca si zas hľadá obeť, ktorú môže zachraňovať pred prenasledovateľom. A obeť hľadá prenasledovateľa, aby si zahrala aj ona. Všetky tri role sú navzájom podmienené, lebo jeden potrebuje druhého. Je tam ale vysoké riziko, že keď sa nezúčastníme hry a sme sebou samými, pokazíme ostatným partiu. A potom sme už v danej konverzácii „nepotrební.“

Vždy môžeme z trojuholníka vystúpiť, vyžaduje to však veľa odvahy, odvahu pozorovať a počúvať nielen seba samého, ale aj partnera v debate, zamyslieť sa úprimne nad tým, ako zmýšľame a konáme a v prípade rozpoznania týchto hier, ich jednoducho ukončiť. Keď ľudia vstupujú do roly, vzdávajú sa vlastnej autonómie a slobody, zapierajú seba samých a vlastnú hodnotu a tým pádom, nemôžu rozpoznávať hodnotu ani v druhých. Môžeme sa rozhodnúť tieto hry nehrať a mať pokoj a čistý štít pred sebou i druhými. Ja za seba som sa rozhodol, a Vy?

 

Zdravá strava od Pána

Veď všetko, čo Boh stvoril, je dobré a nič nie je na zavrhnutie, ak sa prijíma s vďakou a posväcuje sa to Božím slovom a modlitbou. 

1.Timotejovi 4:4-5

Písmo odhaľuje, že Pán (v pôvodnom hebrejskom jazyku Yahuah – Som Ten, ktorý Som) stvoril veľké množstvo zvierat, ktoré obývajú našu planétu a ďalej uvádza, že niektoré zvieratá boli stvorené pre konkrétny účel, slúžili ako potrava pre ľudstvo 1.Timotejovi 4:3. Hoci veriaci nemá za povinnosť jesť mäso, vegetariánstvo v jeho rôznych formách, ak je praktizované ako náboženská požiadavka, je považované za duchovnú slabosť Rimanom 14:2.

Knihu Genesis môžeme opísať ako knihu začiatkov. Táto kniha bola napísaná Mojžišom, aby poskytla historické záznamy o tom, čo sa stalo, nebola zamýšľaná ako kniha zákonov. Čitatelia by sa nemali domnievať, že zákon od počiatku neexistoval. Prvé vyhlásenie v Písme, týkajúce sa „čistých“ resp. „nečistých“ zvierat sa nachádza v Genesis 7:2, kde dostal Noe príkaz vziať sedem (alebo sedem párov) čistých zvierat a iba jeden pár nečistých.

Keď povedal Pán Noemu, aby postavil obrovskú archu, dal mu jasné inštrukcie o jej veľkosti, zložení a dizajne, Pán však nevidel potrebu inštruovať Noeho o tom, ktoré stvorenia boli čisté a ktoré nie. Inštrukcie Pán a Noeho odpoveď jasne ukazujú, že Noe pochopil, ktoré zvieratá čisté boli a ktoré neboli.

Ku koncu veľkej potopy povedal Pán Noem: „Každý tvor, ktorý žije a hýbe sa, bude vám za pokrm; to vám dávam práve tak, ako zelené byliny.“ Genesis 9:3. V predošlom verši stojí, že aj keď ostalo nažive len zopár ľudí a obrovské a nebezpečné zvieratá Boh zachoval, nemusel sa Noe a jeho rodina týchto zvierat báť.

Verš 3 ukazuje, že zvieratá mali byť človeku na osoh. Boli dané pod vládu človeka rovnako ako zelené rastliny. Niektoré zelené rastliny sú vhodné na jedenie, niektoré ako stavebný materiál, iné pre krásu a pre potechu, ďalšie sú jedovaté a môžeme z nich ochorieť alebo po konzumácii niektorých aj zomrieť. Rovnakým spôsobom sú niektoré zvieratá užitočné ako potrava, iné poskytujú vlákna na odevy, pomáhajú obrábať pôdu alebo nás chránia pred nebezpečenstvom. Po každý krát, keď je v Písme o zvieratách zmienka ako o zdroji potravy alebo v súvislosti s obetami pred horou Sinai, sú to vždy čisté zvieratá. Genesis 15:90 (krava, koza, ovca, holubica a holub) ; Genesis 22:13 (ovca) ; Exodus 12:5 (ovca alebo koza). Zákon o čistých a nečistých zvieratách zreteľne predchádza Starej Zmluve, bez ohľadu na to, akú úlohu môžu zohrať v rámci zmluvy.

Keď bol založený Levitský systém, bolo nutné uzákoniť mnohé záležitosti, ktoré už boli v platnosti dlhší čas. Dva pasáže Písma, Levitikus 11:1-47 a Deutoronomium 14:3-21 objasňujú, ktoré tvory sú oddelené ako vhodné na jedenie a ktoré nie, aj keď tieto pasáže výlučne predpisujú postupy, ktoré boli dávno pred založením Levitského systému. Pojem používaný na označenie tých zvierat, ktorých mäso je prijateľné ku konzumácii je čisté, zatiaľ čo termín používaný pre zvieratá nevhodné na jedenie je nečisté.

Písmo neodhaľuje, prečo Pán Ježiš ustanovil niektoré zvieracie mäso ako vhodné na konzumáciu, zatiaľ čo iné bolo neprijateľné. Nech je dôvod akýkoľvek, Pán Ježiš vie prečo a ako stvoril každé zviera a On rozhodol, ktoré látky sú ku konzumácii vhodné a ktoré nie.

Rôzne pasáže Novej Zmluvy naznačujú, že na zákon čistých, resp. nečistých pochutín pozoroval aj Ježiš (v pôvodnom jazyku Yahusha – Boh, ktorý zachraňuje/oslobodzuje) a Jeho nasledovníci. Horliví náboženskí vodcovia Izraela Ho obviňovali z porušenia ich výkladov náboženského zákona, no nikde nie je záznam, že by Ho niekedy konfrontovali ohľadom Jeho učenia v tejto veci.

Keby obhajoval jedenie nečistého mäsa, bol by to ideálny spôsob ako hanobiť Jeho povesť pred masami. Často chybne interpretovaná pasáž z Marka 7 by náboženských vodcov hlboko znepokojila.

Použitie Marka 7 ako základ na povolenie konzumácie nečistých druhov mäsa ja založený na odlišnom použití gramatiky, ktorý sa vyskytuje iba v pár gréckych rukopisoch.

Skutky 10 nám pomáhajú ku rozlíšeniu čistých a nečistých pokrmov, hoci to nie je hlavným cieľom Petrovej vízie. Dostal videnie od Pána, pokyn, aby zaniesol dobrú správu o Kráľovstve národom a ľuďom mimo židovskej komunity. Počas vízie Peter trikrát odmietol „zabíjať a jesť“ nečisté zvieratá, ktoré sa mu ukázali vo veľkej plachte zostupujúcej z neba (verš 11)a ostal zjavenia zmätený až pokým mu Pán neukázal, že to bolo o ľuďoch a nie o čistých a nečistých zvieratách. Petrovi bolo zjavené, že žiadny človek by nemal byť považovaný za „obecného alebo nečistého“ (verše 28-29).

Táto kapitola končí tým, ako Duch Svätý zostúpil do Kornéliovej domácnosti ako dôkaz, že evanjelium sa rozšírilo na všetky národy. Hoci bola táto časť Písma použitá ako povolenie ku konzumácii nečistých zvierat, v skutočnosti hovorí o presnom opaku. Udalosť sa stala po niekoľkých rokoch histórie Novozákonnej Cirkvi, Peter však napriek tomu odmietol jesť nečisté mäso, dokonca išiel tak ďaleko, že namietal, že nikdy nejedol ničoho poškvrneného ani nečistého (verš 14). Pavol napísal, že všetko, čo Pán Boh stvoril, je dobré a má byť prijímané s vďakou a v pravde a opísal, že všetko stvorené sa posväcuje Božím Slovom a modlitbou .1.Timotej 4:3-5 Slovo použité na opis týchto stvorení, posvätených, nesie dvojitý význam, byť oddelený osobitne od niečoho a byť oddelený osobitne pre niečo. Čisté zvieratá sú tie, ktoré boli oddelené osobitne Slovom Božím od ostatných zvierat a môžu byť použité ako pokrm pre človeka.

Mäso stvorení, ktoré boli označené ako vhodné na pokrm má byť prijímané s ďakovaním tými, ktorí Boha dôverujú a poznajú pravdu.

Benefity zdravého stravovania

Okrem toho, že nás jednoducho držia po živote, aký prospech by nám mala zdravá strava zabezpečovať ? Z hľadiska dôležitosti asi najviac fakt, že by mala posilňovať náš imunitný systém a pomáhať nám chrániť proti chorobám. Je všeobecne známe, že správna a zdravá strava znižuje riziko mnohých ochorení.

Mala by nám tiež umožniť vyhnúť sa problémom s váhou, ktorý zamoril Západný svet. Podľa štatistiky Kalifornskej univerzity z roku 2011, polovica dospelých Európanov a 61 percent Američanov má nadváhu. Situácia je natoľko vážny, že napríklad v USA prehlásilo Centrum prevercie chorôb a ochrany pred nimi obezitu ako národnú epidémiu, pomaly nahradila na prvom mieste v rebríčku nepriateľov zdravia fajčenie. Podľa prieskumov WHO (Svetová zdravotnícka organizácie) z roku 2013 sa úmrtnosť na obezitu za posledných 30 rokov zdvojnásobila, ročne na ňu, žiaľ, umrie až 2,8 milióna dospelých osôb. Aký je stav na Slovensku ? U detí i dospelých sa hýbeme na úrovni 16-17 percent to je zo štatistky OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) z roku 2009. Plus za posledných 10 rokov narástol počet diabetikov trpiacich na srdcovo-cievne ochorenia.

Aké sú biblické zákony, ktoré, ak ich poslúchame, za zasadzujú za podporu zdravia a boj proti chorobám ?

Vyhnite sa mäsu, ktoré Biblia považuje na „nečisté“

Písmo považuje niektoré druhy mäsa, vrátane bravčového a kôrovcov za „nečisté“, čo znamená, že nie sú určené človeku na pokrm. Levitikus 11:4-44 Mnohí si neuvedomujeme, že „zákony o zdravej výžive“, ktorý  nám Pán dal v tomto smere stále platia. V skutočnosti sa zdá, že nám Boh dal tieto inštrukcie, jednoducho preto, že zakázané mäso je pre nás zlé a ako pokrm pre človeka nevhodné. Je mylné sa domnievať, že Pán dal inštrukcie o spôsobe stravovania sa len starovekým Izraelitom, že tvorili súčasť len Starej Zmluvy a boli zrušené Novou.

Ja som O.K., ty si O.K.

J A SOM O.K., TY SI O.K.

Pred pár rokmi sa mi dostala do rúk kniha, ktorá prišla ako odpoveď na moje hľadanie, ako žiť zdravé vzťahy založené na asertivite a autentickosti. Bez pretvárok, v úcte k sebe samému i druhým, rozpoznávajúc hodnotu nielen svoju, ale aj partnera v komunikácii. Mňa osobne sa veľmi dotkla a pomáha mi nastaviťzrkadlo sebe i iným v každodennom živote. Oslovila ma pre jej univerzálnosť a mám na srdci sa o toto poznanie s vami podeliť, v dôvere, že obohatí a skvalitní aj váš život.

Tranzakčná analýza, označovaná aj skratkou TA, je psychoanalitická teória, ktorú v 50.rokoch minulého storočia vyvinul americký psychiater Eric Berne. Medzi ostatnými titulmi vydal aj knihu Ako sa ľudia hrajú. Pojednáva nielen o životných scenároch, o povedomých rozhodnutiach, ktoré často robíme ešte v útlom detskom veku, kedy sa vo veľkej miere rozhoduje, ako budeme žiť a kam naša životná cesta povedie, ale aj o postojoch jedného k druhému vo vzájomnej komunikácii.

Každý človek si od detstva vytvára podvedomý životný plán alebo scenár, podľa ktorého si štrukturuje dlhšie časové úseky či niekedy, žiaľ aj celý život. Vypĺňa ho aktivitami, ktoré podporujú jeho scenár a prinášajú mu uspokojenie. Scenáre sa zvyčajne zakladajú na detských predstavách. Životný scenár sa formuje už v detstve, je posilňovaný rodičmi, ktorí majú to privilégium uviesť nás do života a je potvrdzovaný nasledujúcimi životnými udalosťami. Neraz i skrze zákazy a príkazy, podvedomé rozhodnutia, ktoré sme ako deti prijali, namiesto práv a povolení, s ktorými sme ruka v ruke dar života dostali. Transakčná analýza rozlišuje štyri základné životné postoje:

Ja nie som O. K. – Ty si O. K. (- +) postoj pasívny

Ja nie som O. K. – Ty nie si O. K.(- -) postoj pasívne-agresívny

Ja som O. K. – Ty nie si O. K. (+ -) postoj agresívny

Ja som O. K. – Ty si O. K. (+ +) postoj asertívny

Ja nie som O. K. – Ty si O. K. predstavuje prvotný životný postoj dieťaťa. Dieťa cíti, že si samé nedokáže zaistiť O.K. pocity, v detstve mu chýbalo pohladenie, čas venovaný rodičmi, či bezpečie otcovskej lásky a matkinho náručia a zdrojom týchto pocitov je vždy starostlivosť a pohladenia iných O. K. osôb. V dospelosti sa tento postoj prejavuje želaním byť niekým iným, typu: „Keby som len bol ako ten alebo tamten …“. Vyjadruje často nesmelé, slušné, ohľaduplné, nepriebojné vystupovanie, vyžaruje neistotu, nerozhodnosť, nervozitu, sklon k nezdravej podriadenosti, spoliehanie sa na druhých vo veciach, ktoré má urobiť sám, neustále očakávanie pomoci od druhých, vyhýbanie sa konfliktom, problémy so zvládaním konfliktných situácií, snaha zapáčiť sa, potreba uznania od druhých, atď.

Citové zranenia, stav opustenosti alebo nedostatok lásky dlhodobejšieho charakteru môže viesť človeka k postoju Ja nie som O. K. – Ty nie si O. K., teda že nik nie je schopný uspokojiť jeho túžbu po O.K. pocitoch. Pretože ľudom s týmto postojom chýba pocit základnej životnej dôvery, ktorý sa v prvých dvoch rokoch života nerozvinul, mávajú problémy s hľadaním zmyslu života a odpoveďami na životne dôležité otázky ako sú: Odkiaľ som ? Kam idem ? Prečo som tu ? Čo môžem urobiť ? Ich životným krédom je často konštatovanie, že život nestojí za nič a že nič nemá zmysel. Čo môže viesť až k posadnutosti dokázať ostatným, že ani oni nie sú O.K.. Správanie človeka s týmto postojom vyjadruje chorobný dôraz na dodržiavanie formálnych pravidiel, nutkavú potrebu kontrolovať, kritickosť, nezdravú agresiu, teatrálne výlevy zlosti, pocity krivdy, podozrievavosť, manipulatívnosť. Nepriamo vyjadruje svoje myšlienky, potreby a pocity, vyhýba sa očnému kontaktu, spochybňuje druhých, často používa frázy typu: „To nebude fungovať“, „To nie je fér“, atď

Ľudia, ktorý boli v živote vystavovaný psychickému alebo fyzickému zneužívaniu, často dospejú k postoju Ja som O. K. – Ty nie si O. K.. Takýto človek objaví vlastnú hodnotu, ale vzhľadom na nedostatok pohladení od druhých ľudí, udeľujú si tieto pohladenia sami. Vytvorili si model správania, že všetci sú zlí, ktorý sa prejavuje aroganciou a iróniou. Avšak musíme si uvedomiť, že tento pocit v skutočnosti nepramení zo sily, ale naopak zo slabosti človeka. Každý človek občas pocíti strach zo slabosti a z poníženia, ale skutočne silný človek sa s týmito obavami dokáže vysporiadať. Naopak pohľad do vnútra navonok arogantného a silného človeka ukáže, že tento postoj nie je prejavom skutočnej sily, ale gestom zúfalého človeka, ktorý nedokáže priznať vlastnú slabosť, pozrieť pravde do očí a konfrontovať sa so sebou samým. Vinu za všetko zlé, čo sa im stalo, pripisujú druhým. Obklopuje sa ľuďmi, ktorí ho slepo obdivujú a on nimi v tejto hre na mačku a myš pohŕda. Správanie je arogantné, neustála potreba pocitu prevahy, nezáujem o potreby druhých, problémy s počúvaním druhých, sklon k agresívnemu správaniu a devalvácii, používanie zľahčujúcich poznámok, nedôverčivosť, neochota priznať svoje chyby alebo slabiny, strach zo zneužitia, potreba vyhrávať, prekonať ostatných, atď.

Postoj Ja som O. K. – Ty si O. K. je základom každej zdravej a silnej osobnosti, asertívneho a úprimného človeka. Každý skutočne vnútorne silný človek je O.K., pretože je mierny, zdravo pokorný a uvedomuje si svoju silu. Vie, že môže prekonať prehru i poníženie, lebo postoj jeho srdca je pevný a stály, pozná nielen vlastnú hodnotu, ale uvedomuje si aj dar, ktorým každý človek je. Vie, že k plnosti života potrebuje zdravé vzťahy s druhými. Vo svojom srdci zaujal postoj víťaza, je otvorený, rozhodný, vľúdny, nedáva sa ovládať emóciami, má priamy pohľad do očí, povzbudzuje, kladie otázky, neobhajuje sa, neprekračuje osobný priestor druhého človeka, jeho hodnota nestojí na názoroch druhých ľudí, vie pružne reagovať a prispôsobiť sa situácii. Má dôveru v druhých, vie priznať si chybu bez straty sebavedomia, atď.

Spôsob komunikácie je najviac ovplyvnený vzájomnými postojmi komunikujúcich. Zdravá sebadôvera sa prejavuje vyrovnanosťou, kľudom, dobrou náladou, spokojnosťou, nádejou a naopak pocit „Ja nie som O.K.“ neistotou, zmätenosťou, obavami zo zlyhania, nesmelosťou, pochybnosťami o sebe samom. Dôvera k ostatným ľuďom a k životu sa prejavuje otvorenosťou, záujmom o potreby druhých, pozitívnymi očakávaniami, nedôvera naopak podozrievavosťou, odporom, udržiavaním si odstupu, podceňovaním a negatívnymi očakávaniami.

Z toho vychádzajú i reakcie druhých na osoby s jednotlivými životnými postojmi.

Postoj (- +) je vnímaný ako príjemné, síce snaživé, ale nedôveryhodné vystupovanie, môže byť považované i za známku slabosti alebo priamu či nepriamu výzvu k zneužitiu.

Postoj (- -) vyvoláva odmietavý postoj, podráždenosť a snahu o slovnú odvetu, čo spätne posiluje pocit „Nie som O.K.“ a ako v cyklickom kruhu potvrdzuje negatívne očakávania.

Postoj (+ -) môže vyvolať konfrontáciu kto z koho, prechod do protiútoku, snahu o konflikt, obranný postoj, resp. ústup do ofenzívy, stiahnutie sa, v obidvoch prípadoch avšak nátlak vedie len k vonkajšiemu prispôsobeniu sa okolnostiam, nie k trvalej zmene postoja k životu a správania sa.

Postoj (+ +) pôsobí dojem dôveryhodnosti, celistvosti, presvedčivé vystupovanie, tlmí nepriateľské reakcie, napomáha konštruktívnosti konania, hľadá riešenia a pozerá vpred.

Mnohým sa stalo, že v detstve či čase dospievania boli formovaní v rodine, vzťahoch v blízkom okolí, od autorít v škole či v práci vetami, ktoré im „napomohli“ pri rozhodovaní sa pre životný scenár. Patria tam napr. frázy, ktoré vyvolávajú napr. pocity nedostatočnosti, ako: Nebuď sám sebou!, Nebuď ako dieťa!, Nerob to!, Nedospievaj!, Nebuď dôležitý!, Nemysli!, Necíť!, Navyjadruj sa ! Musíš byť dokonalý, lebo keď nebudeš dokonalý, nikto ťa nebude mať rád! Buď perfektný!, Rob mi radosť!, Buď silný!, Ponáhľaj sa!,…) .

Ku budujúcim slovám patria slova prijatia, vyjadrenia hodnoty, pomáhajúce ku budovaniu zdravej dôvery sú napr. Si O.K. taký aký si!, Poteš sám seba!, Buď otvorený a vyjadri svoje túžby!, Urob to!, Máš čas, neponáhľaj sa! Povedz mi, ako to vidíš ty, čo si o tom myslíš, atď

Chcem, prosím, zdôrazniť, že vo vyššie uvedenom ide o trvalé spôsoby správania sa, ktoré sa cyklicky opakujú počas dlhšieho časového obdobia.

Byť asertívny, znamená prevziať zodpovednosť a rozhodnúť sa pre tento postoj, túto formu správania. Jeden múdry muž povedal: Robte druhým to, čo chcete, aby robili druhí vám. A toto pravidlo je plne platné a funguje. Kľúčové slovo je dôvera, v prostredí dôvery rastieme, rozvíjame sa, napĺňame naše túžby a sny, dokonca aj neurovedy v posledných rokoch objavujú, že v prajnom prostredí zdravých vzťahov sa uzdravuje a obnovuje aj ľudský mozog.

Koper, Slovinsko

Nápad na výlet do Koperu sa zrodil spontánne, spojiť príjemné s užitočným a využiť príležitosť, ktorá sa otvorila. Vidieť ako funguje námorný prístav, a spojiť ho s oddychom pri našom najbližšom mori.

V neveľkom zálive na pobreží Jadranského mora, necelých 6 hodín jazdy na juhozápad od Bratislavy leží náš najbližší námorný prístav Koper. Vďaka svojej výnimočnej polohe spája strednú a východnú Európu so stredozemím.
Samotné mesto Koper má asi 25.000 obyvateľov. Prvé osídlenia tam vybudovali starí Gréci a neskôr patrila malá osada, v pôvodnom jazyku Capodistria, pod Rímsku ríšu. Neskôr sa zmocnili mesta Tersťania, Lombarďaniaa Benátčania. Od 18.storočia mesto patrilo pod Rakúsko-Uhorsko a po prvej svetovej vojne pripadlo Taliansku. O pár desiatok rokov neskôr po viacerých prieťahoch pripadol Koper vtedajšej Juhoslávii. V tom čase ho tým pádom opustila väčšina talianskej populácie a mesto sa začalo meniť na centrum priemyslu. Od roku 1991
je súčasťou samostaného Slovinska.

DSCN9750
Talianskeho vplyvu sa ale stále nezbavilo, v školách je taliančina druhým jazykom, v meste sa ňou bežne dohovoríte. Nápisy na obchodoch, smerové tabule sú rovnako v slovinskom i v talianskom jazyku. Históriu mesta som spomenul veľmi stručne zámerne. Počas mojej návštevy minulé leto som nadobudol dojem, že sa i tak všetko v meste točí okolo prístavu, ktorý sa stal hlavnou dominantou mesta.

Kvôli turizmu alebo kúpaniu by som do Koperu ani nešiel. Prístav samotný zaberá jeho väčšiu časť a pre budúcnosť sa plánuje jeho ďalšia expanzia. Historické centrum mesta sa dá obehať za hodinu. Na mňa pôsobilo veľmi pokojne, s ľahkým južanským šmrncom. Úzke kamenné uličky, susedia si môžu z okna do okna pomaly ruku podať, kaviarne,
reštaurácie. Turistov minimálne, do Koperu sa chodí najmä za prácou a nákupmi. Miestni sú veľmi priateľskí, slovinčina je veľmi podobná nášmu jazyku.

DSCN9733

Tak som aj urobil a zvyšok času v Koperi som strávil v prístave a ak sa to tak dá nazvať, v priemyselnej zóne, ktorá obkolesuje hlavnú prístupovú cestu doň. Jedna logistická firma vedľa druhej, miestni mi povedali, že ich je tam na 5×5 km asi 300. Koper sa stal časom obchodným uzlom medzi Talianskom a Slovinskom. Prístav je intermodálnym strediskom, kde sa stretávajú rozličné dopravné a prekladacie systémy. Je vybavený technológiou RO-RO (horizontálny spôsob prekládky kolesovej techniky), zariadeniami na prekladanie a skladovanie kusových zásielok,
nadrozmerných nákladov, kontajnerov, automobilov, hromadných a tekutých nákladov i živého dobytka. Základné činnosti ako prekládka nákladu, skladovanie či rôzne doplnkové služby sú vykonávané v dvanástich špecializovaných termináloch. Všetky terminály sú priamo napojené na verejnú cestnú a železničnú sieť.

DSCN9725

Dennodenne plávajú lode z východnej Ázie, najmä z Číny, ale aj z iných končín, naložené tovarmi pre strednú Európu. Prístav ponúka vyspelé logistické a distribučné centrum v mimoriadne výhodnej polohe. Vzdialenosť z Koperu do metropol v tomto regióne je nepomerne menšia ako do severných prístavov. V prípade Bratislavy je do Koperu
po železnici dvakrát bližšie ako napríklad do Hamburgu.