O prenasledovaní

Poslednou dobou som urobil experiment a namiesto behania po ovále som zamieril do blízkeho lesa. V srdci som vnímal, že to je zmena, zo zabehaných koľají do „džungle.“ Keď sa zamýšľame nad vecami, čo a pre čo sa nám dejú, každé rozhodnutie, či drobné, či veľké, sú odrazom zmien vnútri.

Stala sa mi zaujímavá vec, ako som vošiel do lesa, začal som sa potiť, čo prilákalo malé drobné mušky, ktoré naozaj nemusím, lebo sú pre mňa otravné. Lietali mi okolo hlavy, zastal som, zaháňal som ich rukami, no nič, akoby možno jedny odišli a druhé prišli, neviem. Pobehol som ďalej a zas boli okolo. Vyrušilo ma to. No pripomenuli sa mi náhle príbehy zo Skutkov, po vyliatí Ducha Svätého, v kapitole 8. Viete, čo nastalo po prvej Petrovej a Štefanovej kázni po Letniciach ? Prvá reakcia svetských systémov bolo prenasledovanie. Akonáhle vyšli apoštoli a prvá cirkev s Evanjeliom do ulíc a začali sa konfrontovať so Židmi, prišiel akoby protiútok. Možno je to porovnanie divné, mne to dáva paralelu, dostal som lekciu. Biblia nás povzbudzuje, aby sme veciam okolo nás venovali pozornosť.

Malé mušky neodchádzali a rozhodol som sa, že zrýchlim tempo, že budem jednoducho bežať ďalej. Mušky boli stále okolo, ale zameral som sa na cieľ, dobehnúť svoj beh a dať zo seba to najlepšie, v tomto prípade, zdarne dobehnúť. Zrýchlil som teda a začal cítiť, že mám v sebe oveľa viac sily ako som predpokladal, že robím dlhšie kroky, mám svižnejší odraz od terénu a som dynamickejší. A doplo mi, že keď sa nevenujem otravným muškám, nestojím, ale idem alebo bežím  svojou cestou, okolité otravovanie ma nezaujíma, lebo ja idem rovno do cieľa. To, čo sa mi stalo akoby prekážkou, mi vlastne pomohlo zo seba dať ešte viac, ísť za moje mentálne obmedzenia. Oné mušky mi pomohli vyžmýkať zo seba viac a prísť tam, kam mám prísť dokonca oveľa skorej a aj s lepším pocitom. Náhle sa les skončil a bum, mušiek nikde. Posledný úsek zvyknem šprintovať, z lesa som teda zrýchlil a vybehol na kopček predo mnou a otvoril sa mi krásny obraz zelenej lúky, krásnych výhľadov, svieži vietor pofukoval, slnko ma príjemne hrialo. No paráda. A oddych, mohol som si vydýchnuť. Lúkou som sa prešiel, vydýchal a bum, zase les. Vbehol som dnu, zas mušky, no tentokrát už s povedomím, že ja idem svojou cestou, „prenasledovateľom“ som sa otočil chrbtom a ešte pridal a druhú fázu lesa si príjemne a dynamicky užil.

A uvedomil som si, že som bol vlastne prenasledovaný, aj keď len muškami. Princíp je rovnaký. Nevenovať mu toľko pozornosti a zamerať sa na cieľ a dokonávateľa našej dôverného očakávania, Mesiáša Ježiša. Preto by bolo vhodné zmeniť pohľad na prenasledovanie a problémy, ktoré nám do cesty prichádzajú, keď sme Ježišovými učeníkmi. Vlastne sme ich dostali ako prisľúbenie, problém je skorej vtedy, keď prenasledovaní nie sme a problémy nemáme. V práci, čo od rodiny, v škole alebo inde. Ale kam mierim je to, že prenasledovanie a problémy sú naša pomôcka v raste, aby sme dali zo seba viac, ako si myslíme, že v nás je. Pán Ježiš použil zaujímavý výrok, keď o prenasledovaní dohovoril. Povedal, radujte sa, lebo veľká je vaša odmena v nebi. Radujte sa. Hodné pozastavenia, taká by mala byť naša prvá odpoveď. Radosť. Lebo sa nám „zarába“ na odmenu v nebi, plus rastieme v Pánovi.

HaleluYah, sláva Mu a česť, chváľte Pána, národy všetky !

Šalom.

Jaroslav Lenár

03.07.2018

Ako čeliť zlyhaniam

Stalo sa Vám niekedy, že ako sa hovorí, by ste sa radšej zakopali „pod čiernu zem“ ? Odišli od všetkých a všetkého ? Že Vás emócie prevalcujú, robíte, čo nechcete a normálne by Vás to ani nenapadlo ? Že čo chytíte do ruky pokazíte ? Že Vás pri tom vidia Vaši najbližší ? Že máte strach, že potom budú na Vás pozerať cez ich „kritické a posudzovačné okuliare“, lebo im sa nič podobné v živote „takmer určite nestalo“ ? Ak sa Vám to nestalo, nemá význam toto zamyslenie čítať ďalej a zmeňte smelo kanál.

Ale ak áno, nezúfajte, hore hlavu, nie ste jediný, nie prvý a určite nie ani posledný, ktorý „zlyhal“. Zlyhal je zámerne v úvodzovkách, nakoľko je to, ako to volám, ľudský reflex, som presvedčený, že Boh to vidí inak. Učíme sa, skúsenosťami, občas i nepríjemnými, ale zámer za nimi je náš rast. Sám Stvoriteľ nás vždy nabáda, aby sme sa nevzdávali a kráčali ďalej. Pavol interpretoval Ješuove slová jasne, parafrázovane veľmi jednoducho, takto: Kto si ty že súdiš iného človeka ? Život je beh na dlhú trať, krízy prídu, ale sú dočasné. Nepretrvajú, lebo Boh je väčší a má s nami svoj plán.

Teda zmeníme optiku pozerania na veci a pozrieme sa, čo hovorí Pravda, skutočná Realita, skutočný život, Ten, ktorý sám život ako taký stvoril. Tvárou v tvár k nám hovorí skrze Božie slovo. Čo o zlyhaniach hovorí Biblia ?

Jeremiáš 8:4 A povieš im: Takto hovorí Hospodin: Či keď padnú ľudia, už viacej nepovstanú? Jestli sa niekto odvráti, či sa už viacej nevráti?

Micheáš 7:8  Neraduj sa nado mnou, moja nepriateľko! hovorí dcéra Jeruzalema. Keď som aj padla, zase povstanem; keď sedím vo tme, Hospodin mi je svetlom.

Príslovia 24:16 Lebo i keď sedem ráz padne spravedlivý, predsa povstane; ale bezbožníci klesajú vo zlom. (dovetok, je tam spomenuté spadne spravodlivý. Spravodlivý.)

Žalm 34:20 Réš. Mnoho zlého prichádza na spravedlivého; ale zo všetkého toho vytrhuje Hospodin.

Ooooo, neviem ako Vám, ale vo mne už začína Boží orchester spievať: Haleluyah, chváľ moja duša Pána 🙂

A toto, drahí priatelia, je objektívny pohľad. Náš ľudský je subjektívny, obmedzený, my sme produkt, Autor, ktorý nás stvoril vie, čo a ako zamýšľal.  Preto je vždy dobrá vrátiť sa k pôvodnej informácii, od Tvorcu, Ten vie. Sám Pán, Ješua, si prešiel súžením, ťažkými situáciami, prešiel dokonca to, čo by žiaden iný človek nemohol dať a prejsť.

Knihy v Biblii, sú často pomenované  podľa osoby, ktorá ho buď písala, resp. bol jej list adresovaný, alebo je niekto vyslovene hlavný hrdina príbehu. Boh ich životy dal zapísať do Písiem, aby nám slúžili ako príklad, ako veci robiť i nerobiť, ale keď si ktorúkoľvek z nich dočítate do konca, na konci sme vždy vyhrali.

Ooooo, yes, lebo keď si dočítate aj tú poslednú, tam celkove sme vyhrali K.O. 🙂

Tak poďme námatkovo, Mojžiš, Abrahám, Jakob, Jonáš, Dávid, Peter, Pavol. Pripomínam, že svoje behy dobehli.

Mojžiš ? zabil človeka a musel utiecť z Egypta, unikal pred súdom. Dokonca, keď sa stretol v horiacom kríku s Bohom, Pán ho musel v konverzácii zastaviť, lebo vývoriek mal že až. A ozaj ! Mal rečovú vadu. Ale ?! Vyriešil problém otroctva a vyviedol ľud Boží z Egypta na púšť, kde ich mohol Boh opracovávať. Dal im zákon. Na to ako on kráčal s Bohom pozeráme mnohí s obdivom, je pre nás dnes príkladom. Bol Božím priateľom.

Abrahám ? Klamal o svojej žene. Dokonca do zasľúbenej zeme šiel až na druhý pokus. Ale Pán ho spomína vo svojom pozemskom rodokmeni, je vzorom dôvernej vydanosti a vernosti Bohu. Boh sám sa mu dokonca zjavoval. A viete čo ? Boh dokonca zmenil svoj zámer a dal na Abraháma. A premenoval ho, na otca mnohých, opakujem, mnohých národov ! A ozaj, veď my sme dedičia Abrahámvho požehnania !

Jakob ? Bol klamár, ošmekol každého, kto mu prišiel do cesty a s každým nejak vybabral. Zdrhol zo zodpovednosti manžela a nemiloval prvú manželku Leu ako si zaslúžila. Bol dokonca tak silný, že ho Boží Anjel musel zraniť, aby ho premohol. A sám Ješua povedal, že Boh je Bohom Abrahám, Izáka a Jakoba. Sila, že ?

Jonáš ? Unikal zo zodpovednosti, išiel na opačný koniec sveta, ako ho Pán Boh poslal. No vykonal, k čomu bol povolaný a na jeho kázanie sa obrátilo celé mesto a Pán ho nezničil.

Dávid ? Mocný bojovník, nik ho nepremohol, na jeden šup zvalil chlapíka čo bol raz taký veľký a ťažký ako on. Chcel zakryť svoje zlyhanie, neovládol žiadostivosť a zdudzoložil, potom dokonca nechal „soka“ zabiť. A chcel to pred všetkými ututlať a zachovať si reputáciu. Ale Boh o ňom hovorí ako o mužom podľa Jeho srdca. Spísal žalmy, ktoré nás držia v časoch povodní a búrok.

Peter ? Zaprel Pána, čo viac dodať. Ale dal prvú kázeň po Turícoch, viedol prvú cirkev, napísal dve knihy Biblie. Ješua o ňom vravel ako o skale. Že bude viesť novoobrátených k Pánovi. A ozaj, to je ten frajer, ktorý ako jediný zaznamenaný chodil s Ješuom po vode.

Pavol ? Kántril prvú cirkev, kde sa len dalo. Väznil a nepriamo pozabíjal tisíce úprimných veriacich. Ale Boh sa ho dotkol tak, že v ňom zjavil svojho Syna a bez Pavla by sme dnes porozumeli Ješuovmu učeniu oveľa ťažšie. Mimochodom, zapísal takmer, ak nie aj, polovicu Novej Zmluvy. Dobré, že ?

Čo z toho vyplýva ? Že keď aj padáš, zlyhávaš, nech sa Ti stalo čokoľvek, stále si výborný adept no knihy o Pánovi, ktoré nás povzbudia. Stále si výborný adept, aby si viedol ovečky a robil z nich lídrov a dával nám príklad. Stále si výborný adept na písanie piesní a žalmov, ktoré nás v ťažkých časoch pozdvihnú k Pánovi. Stále si výborný adept, aby si svoje povolanie naplnil a svoj beh dobehol až do konca.

Ak si aj myslíš opak, Boh Teba i mňa potrebuje. Áno, Teba, i mňa. Tak hore hlavu, nech si urobil čokoľvek, Boh je väčší. A viete čo ? Zo skúsenosti viem, že modlitby v časoch súženia, sú jedny z najmocnejších. Ak sa Vám i zdá, že je to zlé, že už horšie nemôže byť, hore hlavu, tam kde si, je čas zdvihnúť ruky a chváliť Pána. On Vás, i mňa vidí. Vie a rozumie. čím som starší, vidím, že Boh vidí život oveľa jednoduchšie ako my. Treba zdvihnúť ruky a ako dieťa volať na Ocka, Ockoooo, potrebujem pomoc, pomôž mi, zachráň ma, uzdrav ma, posilni ma, … On nás vytiahne a možno odpovie, potom to ale použi ako svedectvo o Mne 🙂 posiľňuj svojich bratov a sestry.

A čo na záver ? Počuj toto, takto hovorí Slovo Božie Tebe, i mne. Toť, jedna z mojich milovaných statí z Písma.

Izaiáš 60, toto hovorí Slovo Božie Tebe, i mne.

Čítaj pomaly a modli sa, aby Ti dal Duch Svätý porozumenie.

Tak šťastnú cestu 🙂

 

1 Povstaň svieť, Jeruzaleme! Lebo prišlo tvoje svetlo, a sláva Hospodinova vzišla nad tebou! 2 Lebo hľa, tma pokryje zem a mrákava národy, ale nad tebou vzíde Hospodin ako slnko rána, a jeho sláva sa bude vidieť nad tebou. 3 A národy pojdú za tvojím svetlom a kráľovia za bleskom, ktorý sa bude skvieť nad tebou. 4 Pozdvihni svoje oči naokolo a vidz! Tí všetci sa shromaždia prijdú tebe! Tvoji synovia prijdú z ďaleka, a tvoje dcéry budú chované pri tvojom boku. Mnohé národy prijdú s bohatstvom na slávu Hospodinovu.5 Vtedy uvidíš a budeš žiariť radosťou, a tvoje srdce sa bude strachovať a rozšíri sa, lebo sa obráti k tebe množstvo mora, sila národov prijde tebe. 6 Množstvo veľblúdov ťa pokryje, dromedári Madianska a Éfy; tí všetci prijdú zo Šeby, donesú zlato a kadivo a s radosťou budú zvestovať chvály Hospodinove. 7 Všetky stáda drobného dobytka Kédara sa shromaždia tebe, barani Nebajota ti budú svätoslúžiť; vystúpia príjemnou obeťou na môj oltár, a tak oslávim dom svojej slávy. 8 A povieš: Kto sú títo, ktorí to letia ako hustý oblak a jako holubi do svojich dier? 9 Lebo na mňa čakajú ostrovy a lode Taršíša najprv, aby dopravily tvojich synov z ďaleka, ich striebro a ich zlato s nimi, na meno Hospodina, tvojho Boha, a na slávu Svätého Izraelovho, lebo ťa oslávi. 10 A synovia cudzinca vystavia tvoje múry, a ich kráľovia ti budú svätoslúžiť, lebo som ťa zbil vo svojom hneve a vo svojej blahovôli zľutujem sa nad tebou. 11 Tvoje brány budú vždycky otvorené, nebudú zavierané ani vodne ani vnoci, aby dopravilk tebe silu pohanov, aj ich kráľovia budú dovedení. 12 Lebo národ a kráľovstvo, ktoré by ti neslúžily, zahynú, a také národy istotne spustnú. 13 Sláva Libanona prijde k tebe, jedľa, jasen a zelenec spolu, ozdobiť miesto mojej svätyne, a tak oslávim miesto svojich nôh. Miesto strádania budú mať vykúpení nevysloviteľnú slávu.14 A pojdú k tebe zohnutí synovia tých, ktorí ťa trápili, a budú sa klaňať ku spodku tvojich nôh všetci tí, ktorí tebou pohŕdali, a budú ťa volať mestom Hospodinovým, Sionom, príbytkom Svätého Izraelovho. 15 Miesto toho, že si bol opustený a nenávidený, takže nebolo toho, kto by bol prešiel cez teba, učiním ťa večnou pýchou a radosťou pokolenia a pokolenia. 16 A budeš ssať mlieko národov i prsia kráľov budeš ssať a poznáš, že ja Hospodin som tvojím spasiteľom, a tvojím vykupiteľom silný Jakobov. 17 Miesto medi dopravím zlata a miesto železa dopravím striebra a miesto dreva medi a miesto kamenia železa a dám ti za vrchnosť pokoj a za správcov spravedlivosť. 18 Nepočuje sa viacej v tvojej zemi násilí, spustošení a skrúšení v tvojich hraniciach, a nazveš svoje múry spasením a svoje brány chválou. 19 Nebude ti viacej slnce za svetlo vodne, ani čo do blesku, nebude ti svietiť mesiac, ale Hospodin ti bude večným svetlom a tvoj Bôh tvojou okrasou. 20 Nezajde viac tvoje slnce, a tvoj mesiac sa neskryje, lebo Hospodin ti bude večným svetlom, a bude koniec dňom tvojho smútku. 21 A čo do tvojho ľudu, všetci budú spravedliví, na vekbudú dedične vládnuť zemou, mládnik môjho sadenia, dielo mojich rúk, aby som bol oslávený. 22 Najmenší bude v tisíc, a najchatrnejší sa rozmnoží v silný národ. Ja Hospodin to rýchle učiním jeho času.

Takže o tom istom, drahí priatelia. Dôvera,nádej a láska a najväčšia z nich je Láska 🙂

Šalom !

 

 

 

 

Sila povzbudenia

Páči sa mi anglický preklad Prísloví 11:25, hovorí:

Ten kto požehnáva druhých, bude sám požehnaný.

Zodpovedá posledným objavom vedy, že keď povzbudzujeme druhých, obnovuje a rozvíja sa nielen ich mozog, ale aj náš.  Výskumy preukázali, že hovorené povzbudenie tvárou v tvár robí s ľudským mozgom zázraky. Deti, ktoré boli odmalička chválené a povzbudzované svojimi rodičmi ho mali lepšie rozvinutý, pripravený na učenie sa a zvládanie stresových situácií, ktoré ich v životoch skôr či neskôr postretnú.

Keď im robili sken mozgu, na snímkoch bol zjavný významný vplyv na hipokampus. Hipokampus je časť mozgu, ktorá pôsobí na naše emocionálne odpovede a návyky. Hrá dôležitú úlohu pri konsolidácii informácií z krátkodobej pamäti do dlhodobej pamäti a priestorovej orientácie. Z mojej skúsenosti je to obojstranné i pri modlitbe, keď sa modlíme za druhých, rastieme aj my.

Ešte v Starej zmluve prikázal Pán Mojžišovi, aby povzbudil pred veľkým krokom Jozueho. Deutoronmium 3:29: Jozuemu však daj príkaz a povzbuď ho a posilni, lebo on bude viesť tento ľud a rozdelí mu krajinu, ktorú uvidíš!

Aj Biblia, Slovo Božie je tvárou v tvár povzbudenie, Boh k nám osobne hovorí, povzbudzuje nás. Nebojte sa, dôverujte Mi, atď. Ako dobrý Otec svojim milovaným deťom.

2.Korinťanom 13:11-12

Ostatne, bratia, radujte sa, majte sa dobre, zdokonaľujte sa, potešujte sa, na jedno a na to isté myslite, majte pokoj! A Bôh lásky a pokoja bude s vami. Pozdravujte sa navzájom svätým bozkom. 

 

O behu

Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vernú dôveru som zachoval. Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v onen deň dá Pán, spravodlivý sudca; a nielen mne, ale aj všetkým, čo milujú jeho príchod.

2.Timotejovi 4,7-

Poslednou dobou som začal behávať, no a keď tak človek či už chodí, či beháva po tom svete šírom s otvorenými očami, Život nás za jazdy učí praktické lekcie do života. Stretáva sa tam na školskom ihrisku zmeska ľudí, od mladších, po starších, niektorí behajú rýchlejšie, iní pomalšie, poniektorí iba kráčajú. Rozdiel je,  kto dáva koľko kolečiek, iní zase behajú na čas, každý v inom čase dňa. Niekto vo vnútornej strane oválu, niekto vo vonkajšej. Niekto má nabehané viac, iný menej. Sem tam som mal chuť toho predo mnou predbehnúť, z motivácie ho jednoducho predbehnúť, ale v tej chvíli ma napadol hore spomenutý biblický verš. Naozaj, každý máme svoj beh, ako Pavol píše. Každý máme iný počet kôl (Žalm 139:16), inú rýchlosť (1.Korinťanom 9,24), každý beží v inom čase (Galaťanom 6,4), každý už má svoj vek (Genesis 12,4), šprintovať začne niekto skorej, niekto neskôr (Skutky 9,3), …

Dôležité je slovo beh, nie šprint. Teda skorej maratón, ktorý sa už v jeho časoch behával. Pri behu na dlhú trať si treba rozložiť sily, kto behá vie, že sa nedá bežať stále rovnakou rýchlosťou, ale treba meniť tempo (Kazateľ 3:1), pri behu sa máte možnosť pozastaviť aj nad dianím okolo (Jakub 1,5), treba mať aj stratégiu a jasné princípy podľa ktorých bežíte (Filipanom 4,8). Popri nás bežia iné bežci, ktorých môžete tým, keď nejakú časť behu zrýchlite potiahnuť(2.Kor 13,11), inokedy nás niekto predbehne a potiahne, niekedy nám niekto môže skrížiť cestu, alebo nás blokovať, v horšom prípade zastaviť (Filipanom 4,13). Vtedy je dôležité sa nerozčuľovať a bežať ďalej. Môžeme sa pošmyknúť a padnúť, vtedy je treba sa zdvihnúť a ísť ďalej (2.Kor 5,7). Pri zvýšenej námahe z nás tečie pot, treba ho zotrieť z čela, aby nás neštípali do očí, predsa len potrebujeme vidieť na cestu a pod nohy. Počas behu nás ixkrát napadne, že načo bežíme, že už hádam aj stačí, vtedy si treba rýchlo povedať, že ešte nie je koniec (2.Kor 10,5). A mnoho iného, čo ma teraz nenapadlo. Každý máme svoj beh. Tempo. Čas. Nástup. Povolanie. Úlohou niektorých bežcov, aj počas oficiálnych maratónov, je iba udržiavať tempo závodu, iní zase pomáhajú predštartovým favoritom držať ich osobné tempo, aby zo seba vyžmýkali to najlepšie. Sú pomocníkmi, to je ich „beh“. Iní sú na pódiách pre víťazov, oslavovaní, no bez tých, ktorých ich celý pretek ťahali, by na bedni pre víťazov nestáli.

Teda suma sumárum, život je tak vnímaný ako beh. A to beh na dlhé trate. Maratón, nie šprint. Hoci ani fázam šprintu a v ňom nevzyhneme. Dôležitý fakt je, že Pavol nehovorí o víťazstve, ani o prvenstve, ale o dobehnutí do cieľa. Preto akékoľvek porovnávanie sa je iba strácanie síl a času počas nášho behu.

Vďaka za všetkých, ktorí sú pre nás príkladom, že s bojmi, mnohými ranami a potácaniami, ale predsa prebehli cez cieľovú pásku. Celý život zabúdali na to, čo bolo za nimi a uháňali za tým, čo bolo pred nimi, s jasným smerovaním, k cieľu.

Dôvera bola ich spoločníčkou. Práve tá ich uschopnila dobojovať a dobehnúť do cieľa. Lebo vedeli, komu uverili.(2.Timotejovi 1,12)

Filipanom 4:13

Všetko vládzem v Tom, ktorý ma posiľňuje, v Mesiášovi.

Pravda a pravda

Klíma na Slovensku týchto dní je dosť hustá, mení sa ako marcové počasie, isté však je, že sa niečo deje. Ako národ sme dostali v priebehu pár dní lekciu z naivity, kedy sme zistili, že popovok, ktorý si na športových zápasoch ako fanúšikovia kričíme „My sme tu doma.“, je pravdivý len čiastočne, resp. pramálo. Politická situácia k „neistote“ iba prospieva a pospolitý ľud sa búri a dožaduje sa „spravodlivosti“ a „potrestania vinníkov.“

Malo by to byť výstražným mementom najmä pre nás kresťanov, ktorý na rozdiel od mnohých, ktorí hlučne nehlučným spôsobom napĺňajú námestia piatok večer, čo večer by sme sa mali prebrať. Kto by mal zdvihnúť bojovú zástavu, ak nie my ? Kričí sa a hovorí veľa o pravde. Kde je pravda ? Alebo lepšie položená otázka je, kto je pravda ? 2000 rokov dozadu sa spýtal jedného múdreho učiteľa z Nazareta túto otázku jeden rímsky politik, ktorý mal pod správou vtedajší Izrael ako zástupca okupovateľskej Rímskej ríše. Ten učiteľ z Nazareta sa volal Ješua, ten Prorok, o ktorom hovoril 3500 rokov dozadu Mojžiš, že ho máme vo všetkom počúvať a nasledovať, že On je Ten Boží Mesiáš.

Ješua nedal Pilátovi odpoveď, že pravdu majú Židia alebo Rimania, tá alebo oná politická strana, ale ostal ticho, lebo Pravda samotná stála pre Ním a nebolo treba ďalších slov. Už predtým sa Ješuu pýtal, Kto je a On mu povedal smelo a priamo. Ješua nenaplnil vyriešenie politickej situácie v Izraeli ako od neho väčšina skutočnej Pravdy neznalého ľudu očakávala. Práve naopak, pri každom slove nabádal, aby sme začínali od seba a obracali sa ku nášmu Otcovi. Otec má v hebrejčine aj význam zdroja. A Otec hovorí, modlite sa za tých, ktorí vám zle robia, dobre čiňte tým, ktorí vás prenasledujú. Pavol k tomu vo svojich listoch pridal, aby sme sa modlili a prihovárali  za kniežatá v národe (v reči tejto doby, za vlády v krajinách), v ktorom žijeme. Nie je tam ani slovo o štrajkoch a verejných zrhomaždeniach vo forme protestu na námestiach. Toto nepíšem pre tých, ktorí pravdu nepoznajú, ale pre kresťanov a tých, ktorí sa k Ješuovi z Nazareta hlásia ako ku svojmu Bohu a Pánovi. Náš boj už totiž nie je proti telu a krvi (teda ľuďom), ale proti mocnostiam temnoty. Voči duchovnému nepriateľovi, ktorí navádza ľudí na zlé chodníky, náš boj je proti tomu, ktorý len klame, kradne a zabíja.

Pavol, ako ten, ktorého si Boh vybral, aby v ňom zjavil pohanom Svojho Syna, v liste Rimanom píše, že každá krajina, národ má vládu akú si zaslúži. Skôr by sme sa mali pýtať opačne. Prečo máme na Slovensku takúto vládu ? Kde sme spali, my kresťania ? My, ktorí pravdu poznáme, kde sme boli ? Koho je to zodpovednosť, ak nie naša, ktorí vieme „ako to naozaj chodí ?“ Možno je čas odsunúť žabomyšie vojny a spojiť sa, naozaj ako jedno telo, v poslušnosti Kráľovi. Jeho sme veľvyslanci, nie členovia politických strán.

V knihe Joelovi nám Boh ponechal záznam o tom, akým spôsobom a za akých podmienok On mám moc ktorúkoľvek krajinu uzdraviť. Nielen duchovnú, ale aj tú fyzickú. Čo slovo Božie hovorí, pre nás zapísal Joel, v druhej kapitole svojho záznamu:

12  Ale aj teraz ešte hovorí Hospodin: Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, a to v pôste, plači a v náreku.

13  A roztrhnite svoje srdce a nie svoje rúcha a navráťte sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, lebo je milostivý a ľútostivý, zhovievajúci a veľký čo do milosti a ľutuje zlé.

14  Kto vie? Možno, že sa obráti a bude ľutovať a tak zanechá po sebe požehnanie, obilný dar obetný a liatu obeť Hospodinovi, vášmu Bohu.

15  Trúbte na trúbu na Sione, zasväťte pôst, svolajte shromaždenie!

16  Shromaždite ľud, posväťte obec, svolajte starších, shromaždite deti i tých, ktorí požívajú prsia; nech vyjde ženích zo svojej izby a nevesta zo svojej komory!

17  Kňazi, svätoslužobníci Hospodinovi, nech plačú medzi sieňou a medzi oltárom a nech povedia: Zľutuj sa, Hospodine, nad svojím ľudom a nevydaj svojho dedičstva v potupu, aby nad nimi panovali pohania. Prečo majú povedať medzi národami: Kde je ich Bôh?

18  Vtedy zahorí Hospodin žiarlivosťou za svoju zem a zľutuje sa nad svojím ľudom.

19  A Hospodin odpovie a riekne svojmu ľudu: Hľa, pošlem vám obilie, vínnu šťavu aj olej, a nasýtite sa toho, ani vás nevydám viacej v potupu medzi pohanmi.

20  Vzdialim od vás ta preč severného nepriateľa a zaženiem ho do vypráhlej zeme pustej, jeho predný voj k východnému moru a jeho zadný voj k západnému moru, a vystúpi jeho smrad a vystúpi jeho zápach, lebo vykonal veľkú vec.

21  Neboj sa, zem, plesaj a raduj sa, lebo Hospodin učiní veľkú vec.

22  Nebojte sa, zvieratá mojich polí. lebo sa budú zelenať pasienky pustiny, lebo strom bude donášať svoje ovocie, fík a vinič vydajú svoju silu.

23  A vy, synovia Siona, plesajte a radujte sa v Hospodinovi, svojom Bohu, lebo vám dá učiteľa, ktorý povedie k spravedlivosti, a sošle vám hojný dážď, podzimný i jarný, najprv.

24  Humná sa naplnia obilím a preše budú oplývať vínnou šťavou a olejom.

25  A nahradím vám roky, ktoré požrala kobylka, pažravá chrobač, chrúst a húsenica, moje veľké vojsko, ktoré som posielal na vás.

26  A tak budete jesť a nasýtite sa a budete chváliť meno Hospodina, svojho Boha, ktorý učinil s vami predivné veci, a môj ľud sa nebude viacej hanbiť na veky.

27  A poznáte, že ja som prostred Izraela a že ja Hospodin som váš Bôh, a že niet iného. A tak sa môj ľud nebude viacej hanbiť až na veky.

Keď sa Ješuu pýtali, čo bude predzvesťou Jeho druhého príchodu, nepovedal najskôr čo, ale vystríhal nás k bdelosti, aby sme sa nenechali nikým zviesť a oklamať. Možno nás všetko, čo sa deje okolo, chce od nasledovania Ješuu vyrušiť. Aby sme hľadali len tú svetsku“pravdu“, namiesto tej skutočnej Pravdy, Syna Božieho.

Preto aj pre tento prípad, buď Tvoja vôľa, Otecko nebeský, aj pre túto krajinu slovenskú, ako na nebi si     o nás sníval, o našom chodení s Tebou a nasledovaní Tvojho Syna, nech sa stane aj tu na zemi. Amein.

 

Jaroslav Lenár

21.03.2018

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Klopte a otvoria vám

V polovici 15.storočia sa narodil v chudobnej rodine neznámeho rezbára zaujímavý chlapík, ktorého príbeh môže byť veľmi inšpiratívny. Syn židovskej matky a janovského rezbára. Ten v ňom rozpoznal talenty a urobil všetko pre to, aby mohol študovať a zbierať skúsenosti. Rozpoznal, čo ho baví a aj napriek skromnému rodinnému rozpočtu ho posielal pracovať na rôzne miesta, aby získal zručnosť a skúsenosti, neskôr aj na školy, kde mohol študovať to, čo ho bavilo. Zaujímala ho geografia, matematika. Študoval staré knihy, mapy moreplavov a bol vášnivý čitateľ Biblie. Už v 14tich rokoch sa dostal ako člen posádky na lodné výpravy do vtedy prebádaných oblastí Stredozemného mora a pozdĺž Afriky, Veľkej Británie, krajín pod správou Vikingov. Vtedy bolo pirátstvo úplne bežnou záležitosťou a každá cesta bola veľkým dobrodružstvom a učil sa spoliehať na zdroj svojho života v ťažkých situáciách, bojoch.

V svetonázore ľudí 15.storočia mala Zem ešte stále rôzne tvary, od kocky, cez dosku, po polkruh. Vytrvalý čitateľ Božieho Slova však v žalmoch kráľa Dávida čítal, že Pánova je zem, i všetko, čo ju napňlňa, okruh zeme i tí, ktorí na ňom bývajú. Moreplavci tých čias už zvládali cesty okolo pobrežia Európy, Afriky, až po Áziu. Veľkou neznámou ostával Atlantický oceán, ktorý mal prezývku More temnoty. Historické záznamy z minulých storočí zaznamenali viaceré záhadné zmiznutia lodí, stroskotania, čo podporovalo myšlienku, že keďže zem je tvaru dosky, asi „tam“ naozaj končí.

Mladý moreplavec sa v srdci Božieho Slova držal, rástol v dôvere. Túžil dokázať, že Biblia má pravdu a že Zem je naozaj guľatá. Čo bola v tých časoch odvážna, ba priamo prevratná myšlienka.  V rozmachu námornej prepravy a obchodu, ruka v ruke so skúsenosťami, kedy sa preslávil ako zručný a schopný moreplavec, dostal sa na kráľovské dvory, kde pred vladármi prezentoval svoj zámer, oboplávať zem a priplávať do Indie opačným smerom. Hľadal naň finančnú podporu a takto obišiel vtedajšie veľmoci, Anglicko, severské krajiny,  Portugalsko, Taliansko, Korziku, Janovskú, Benátsku republiku. Chodil od dvora ku dvoru, bezúspešne. Mal asi 40 rokov, keď pozbieral sily na posledný pokus a namieril si to na španielsky kráľovský dvor. Krajina bola v rozklade, zúrila inkvizícia, Židia boli z krajiny vyháňaní, rozdiel medzi zo svetského pohľadu chudobnými a bohatými bol až priepastný. Španielsky kráľ Ferdinand pri pohľade na štátnu pokladnicu pokrútil hlavou. Dôveru v slovo Pýtajte si a dostanete potvrdzoval svojimi požiadavkami, že chcel nielen finančnú podporu, ale chcel sa stať po dosiahnutí ciela najvyššie postaveným admirálom kráľovských služieb, pričom si nárokoval byť správcom všetkých objavených území. Odpoveď boal nie a on odišiel na pokraji zúfalstva chudobný a sklamaný na oslíkovi domov.

Boh stvoril ženu ako pomoc mužovi, aby naplnil svoje poslanie, preto zrejme prehovoril do srdca španielskej kráľovnej Izabely a tá sa rozhodla, že celú výpravu zafinancuje. Keďže roku 1492 boli všetci Židia zo Španielska vyhnaní, dosť možné, že peniaze pochádzali zo zlata, ktoré im Španieli nakradli. Keď ho na ceste domov niekoľko desiatok kilometrov od kráľovského paláca zastavili, že kráľovná súhlasila, podľa zdrojov jeho osobného pisára, ktorému sa zveroval počas plavieb cez Atlantik, poslom neveril a museli ho dlho presviedčať, aby sa vrátil. Nechal sa presvedčiť a tam sa jeho príbeh otočil. Tento pán sa volal Krištof Kolumbus.

Aj jeho príbeh môže byť povzbudením o Božej vernosti, nevieme, kedy a ako si nás Pán použije, jedno je však isté, že čo začal, má perfektne naplánované a od svojho zámeru neodstúpi. Lebo je verný a nemôže ísť sám proti sebe. Chváľte Pána, národy všetky, vy všetci ľudia vzdajte mu slávu, lebo mocná je Jeho láska k nám a Jeho vernosť trvá na veky. Haleluyah !

 

Matúš 7:7-11

Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a otvorí sa vám. Veď každý, kto prosí, dostáva, kto hľadá, nachádza, a tomu, kto klope, sa otvorí. Kto z vás je taký človek, že by dal synovi kameň, keď si prosí chlieb, alebo že by mu dal hada, keď si prosí rybu? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá dobré dary váš nebeský Otec tým, čo ho prosia!

 

Jaroslav Lenár, 16.03.2018

 

O krvi

Had predstavuje v Biblii zlo a zlého. Človek je Bohom stvorený je rovnaký spôsob fungovania a na rovnaký charakter ako Stvoriteľ sám. Biblia píše, že život je v krvi.

Aj tu sme víťazi, človek má teplotu krvi medzi 36 a 37 stupňov Celzia, teda teplú krv. Had má studenú krv, okolo 15-18 stupňov. Teplejšia krv nám umožňuje vyšší výkon, vyššiu rýchlosť i vytrvalosť. Teda keby sme mali pretekať, had nemá šancu, môže chvíľku s nami držať tempo, ale potom odpadne.

Rovnako tak teda aj zlý, chodí okolo ako zúriaci lev, ale ako je písané, keď pokúša a sme pevní a stáli, odíde. Haleluyah !

1.Korinťanom 15:57-58

57 Ale vďaka Bohu, ktorý nám dáva víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista. 58 A tak, moji milovaní bratia, buďte pevní, nepohnuteľní, rozhojňujúci sa vždycky v diele Pánovom vediac, že vaša práca nie je márna v Pánovi.

 

 

 

 

Genesis 5:1-32 a prísľub Boží

V 5.kapitole knihy Genesis je zapísaný Adamov rodokmeň, od Adama a jeho prvého syna Seta až po Noacha. Hneď po páde do hriechu, ktorý priniesol smrť, Pán odpovedal a ohlásil Evanjelium = dobrú správu a zasľúbil nám vykúpenie skrze Svojho Mesiáša. V Gen 3:15 povedal: Položím nepriateľstvo medzi tebou a medzi ženou, medzi tvojim semenom a jej semenom, ono ti rozdrví hlavu a ty mu rozdrvíš pätu.

Toto je genealógia od Adama až po Noacha. Adamovi sa narodil Set, Setovi Enoš, Enošovi Kenán, Kenánovi MahalaEl, MahalaElovi Jared, Jaredovi Enoch, Enochovi Matuzalem, Matuzalemovi Lámech, Lámechovi Noach.

Vďaka Pánovi, že nás vracia ku Jeho počiatočnému zámeru pre ľudstvo, ako je i písané, že v posledných časoch vzrastie poznanie, vnímam to i skrze návrat ku hebrejským koreňom. Viete, aký je hebrejský význam každého zo spomenutých mien, ktoré vyšli z Adama ?

Adam = človek, ľudia

Set = niekto dosadený, určený, umiestnený, čo sa týka smerovania

Enoš = smrteľný

Kenán = zahynutie / zármutok

MahalalEl = Požehnaný Boh

Jared = niekto, kto zíde dole

Enoch = ten, kto prehlasuje / prehlasovať

Matuzalem = ten, ktorého smrť niečo prinesie

Lamech = niekto, kto je zúfalý

Noach = odpočinok, pokoj, oddych

Suma sumárum hovorí a vtedy aktuálnom stave nasledovne:

Človek bol určený na smrť a zármutok. Ale Požehnaný Boh zíde dole a bude prehlasovať, že Jeho smrť prinesie zúfalým odpočinok.

HaleluYah 🙂

Láska

Hebrejské slovo, ktoré slovenčina alebo iné aktuálne hovorové jazyky prekladajú ako láska, je „ahavah“. Prvýkrát je použité v Genesis 22:2 „Vtedy On (Boh) riekol: Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, choď do krajiny Mórija a obetuj ho tam ako spaľovanú obeť na vrchu, o ktorom ti poviem.“ Stará zmluva je akoby predobraz všetkého, čo Ješua naplnil v novej. Abrahám ako predobraz otca mal obetovať svojho syna Izáka ako predobraz Boha Otca, ktorý za zmierenie Boha a človeka obetoval Svojho prvorodeného Syna Ješuu, ide o mesiánske proroctvo. Ješua prišiel naplnil zákon i prorokov.

V hebrejčine sa slovo ahavah píše nasledovne א ה ב ה . Hebrejčina je akoby mix troch „jazykov“, okrem prvého, ktorý vyjde ako napísané slovo, v tomto prípade viditeľné/čitateľné ahavah resp. א ה ב ה , ešte aj obrázkového (piktografická tzv. paleohebrejčina) a numerického (každé písmeno je zároveň i číslo    so svojim významom).

Ale k veci, rozmenené na drobné:

ahavah = א ה ב ה

א = výslovnosť ALEF, v paleohebrejčine s významom podstatných mien“ líder, vodca, Boh Otec

ה = výslovnosť HEY, v paleohebrejčine s významom človek dvíhajúci svoje oči hore a ruky k nebu, v slovesnom význame uvidieť, spozorovať, zjaviť

ב = vžýslovnosť BEIT, v paleohebrejčine s významom niekoho, ktorý prichádza z domu alebo Syn Boží

ה = výslovnosť HEY, v paleohebrejčine s významom človek dvíhajúci svoje oči hore a ruky k nebu, v slovesnom význame uvidieť, spozorovať, zjaviť

 

A teraz dajúc si poradie písmen a významov dokopy.

Láska = Boh Otec, zjavený nám skrze Svojho Syna, ktorý je vyvýšený.

Ján 15:12 „To je moje prikázanie, aby ste sa milovali navzájom tak, ako som vás miloval ja.“

Ján 1:18 „Boha ni­kto ni­kdy ne­videl; jed­norodený [Syn] Boží, ktorý je v lone Ot­covom, ten (Ho) známym učinil.“

Ján 3:14 „A ako Mojžiš vyzdvihol hada na púšti, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka.“

 

Dávid a sčítanie ľudu

V 2.Samuelovej 24 čítame: A opäť zahorel hnev Hospodinov na Izrael. Lebo Satan naviedol Dávida na nich povediac: Choď a spočítaj Izrael a Júdu !

Z kontextu vidno, že Dávida ku spočítaniu ľudu naviedol diabol. A Boh sa na neho nahneval. Prečo ? V tých časoch mohol každý človek počítať len to, čo patrilo jemu a ľud Izraela patril a patrí ako vyvolený a svätý národ Bohu, Jemu ako jeho Pastierovi. Je zaujímavé, že v kapitolách predtým bol Dávid v plnom rozkvete, porážal jedného nepriateľa za druhým, bol na sklonku svojho pozemského života, písal oslavné básne Bohu, kráľovstvo sa rozmáhalo ako nikdy predtým.

Aké z toho plynie ponaučenie ? Byť vždy bdelý. Peter nás upozorňuje, aby sme boli bdelí, lebo nepriateľ obchádza ako zúrivý lev a hľadá, koho by zožral. Pozor, slovo „zožral“ je v gréčtine slovo, ktoré znamená „na jeden hlt prehltol.“ Pavol zas píše, aby sme neochabovali v modlitbe. Dávid bol v plnom rozkvete, zdalo sa, že je duchovne na výške, no diabol si na neho i tak trúfol. I v čase možno pokoja, keď sa Dávidovi zdalo, že všetko ide samo a môže si vydýchnuť.

Matúš 26:41: Bdejte a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia ! Duch je síce ochotný, ale telo slabé.