O vďačnosti

Božie Slovo nás na viacerých miestach nabáda ku ďakovaniu Pánovi, Biblia učí, že vďačnosť priťahuje požehnanie a naopak nevďačnosť priťahuje kliatby, teda vďačnosť je veľký dar, ktorí sme od Otca dostali. Aj Pavol v mnohých listoch kresťanským zborom nabáda: A buďte vďační …

Dnes sa chcem podeliť o skúsenosť, ktorá sa stala presne deň pred Vianocami. Pracujem v doprave a dostal sa mi do cesty klient, ktorého som dostal, ako verím, že mu mám čosi odovzdať. V nejakej miere mi ten chlapík pripomínal seba spred pár rokov. Dovážal si auto zo zahraničia, trochu ale prešvihol termíny i nedostatočne a na poslednú chvíľu dodával pre colnicu potrebné doklady. Navyše meškala loď a vianoce predo dvermi, colnica zavretá, firmy tiež do polky januára.

S agentom v Holandsku, kam loď s autom priplávala a s ktorým som to riešil, sme si povedali, že sa budeme modliť a ďakovať Pánovi, ako by sa už bolo stalo (Hebr 4:16), že Pán miluje, keď ho prosíme, aby sme videli Jeho skutky, prakticky, nielen na dobrom pocite. Boh keď videl vieru, dal (napr. Mat 9:2). Loď meškala, navyše nám colnica v Holandsku kontajner s autom vnútri fyzicky prezerala, čo nám spôsobilo meškanie zase o pár dní, kvôli zdĺhavým colným procesom. Mali sme objednaný kamión, ktorý mal z Holandska priniesť na Slovensko, ten ale pre krátkosť času nemohol. Ďakovanie Pánovi pokračovalo, ozval sa, „za minútu dvanásť“, iný prepravca a dohodli sme sa.

A teraz k veci 🙂 bol 23.12., sychravé ráno, dážď, silný vietor, ale sľúbil som, že klienta vezmem na colnicu priamo, ak bude potrebovať čosi pomôcť. Zabudol som si okuliare na šoférovanie, zle sa obliekol, lebo podcenil počasie, cesta na colnicu zablokovaná, trebalo robiť obchádzku (colnica už fungovala na „predvianočný“ režim každá minúta dobrá). Vystúpim z auta, bum, do mláky, studená voda, plátenky som použil ako obuv do vody, mrzlo, brr, fúkalo ešte viac ako u nás na kopci. Šofér, ktorý auto priniesol, ho len tak zložil, že už si s tým robte, čo chcete, nemal som skúsenosť, tak som ostal prekvapený, potom zahlásil, že platba v hotovosti, na čo som tiež nebol pripravený, bankomat asi 20 minút jazdy autom a šofér Poliak, už naštartovaný, že ide domov. A teraz, čo skorej ? Na tri miesta naraz nemôžem. V náznaku a nádychu do myšlienky si vravím, hm, no „úžasný deň“, už už mi začali nabiehať sebaľútostné ufrflané myšlienky, ako je to dnes nanič, že všetko je proti mne a ako mi všetci „ubližujú“ 😀 .. možno poznáte poniektorí. Ja občas hej.

A vtedy kontrolka v hlave, že hej hej, synak a STOP ! Začali sa mi pripomínať jeden po druhom verše o vďačnosti .. tak som sa zastavil, zdvihol ruky. Poďakoval Pánovi, že On je Pánom času, že On má v rukách všetky colnice (ako štátne inštitúcie, a aj všetkých, čo v nich pracujú), že je dobrý, že Jeho milosť trvá naveky a že je tam so mnou, lebo na mňa toho veľa jest.

A začal som robiť, čo bolo treba, ako veci prichádzali. Najskôr sa postaral o auto, potom o colníka, klientovi vysvetlil, čo a ako funguje, oboznámil ho s procesmi na colnici a prosil ho o trpezlivosť, ale už v pokoji, vediac, že Pán keď videl vieru, dal. A zrazu všetko išlo hladko. Stačil ten „klik“ a otočka o 180 stupňov a dobrá rada od Pána.

A teraz k meritu veci, klient mal platiť nemalé finančné prostriedky za clo a dane, lebo jednoducho podľa zákona, prešvihol termíny a nedodal, čo dodať mal. Ale čo sa stalo. Colník, ktorý zobral prípad do ruky, jeho doklady akceptoval a prepustil ho s nulovým poplatkom. Mal na to právo, ako autorita (aj keď ešte zrejme nevediac, že v Božích rukách), uplatnil princíp milosrdenstvo chcem, nie obety. A mňa poslali preč, že už to vybavia sami, tak som spokojne šiel s poľským šoférom k bankomatu, dorovnali sme sa a za odmenu som si dal, že som šiel do Ikey na raňajky 🙂

Maličkosť, možno áno, ale ako hovorí Písmo ?
Matúš 5.16
Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach.

Keď sa vec vybavila zdarne, písal mi otec chalana, ktorý si auto dovážal ďakovné SMSky a poďakoval, že som sa dobre postaral o jeho syna a že to kompetentní parádne na colnici vybavili. A ďakovanie sa rozmnožilo …

Čo tým chcem povedať je, že vďačnosť funguje, aj v bežnom živote možno mnohokrát berieme veci ako samozrejmé, ale nie je to tak. Čím viac sme vďační, aj za „maličkosti“, tým viac sa vďačnosť šíri a prináša požehnanie a zázraky i tam, kde by ich človek normálne nečakal. A ja keby som v tej chvíli začal frflať a pustil falošným myšlienkam uzdu, možno by som tomu kientovi „zarobil“ ..

Takže Pánovi Jedinému sláva i chvála, lebo je verný a Jeho milosrdenstvo a vernosť trvajú naveky. A keď vidí vieru, dáva. Lebo je verný.

Šalom.

P.S. A za čo si dnes vďační(á) ty ?

Pridaj komentár