O behu II.

Včera som bol po dlhšom čase zase behať, tentoraz na ovále a mal som opäť zaujímavú skúsenosť. Keď som bol asi v polovici svojej dennej porcie kolečiek, pripojil sa do dráhy, po ktorej som bežal, iný chlapík.

Ako som sa mu tak približoval, začal som cítiť, že meliem z posledného a možno by som tú druhú časť aj dochodil, len nech splním normu 🙂 Tak som bežal asi pol kolečka za ním, prispôsobil som sa jeho tempu a cítil som ako zoslabujem, spomaľujem, prebleskla mi až nechuť do behania. V tom mi však prešlo mysľou, že zrýchlim a predbehnem ho. Zrýchlil som krok a zbúrajúc sebe daný mentálny limit som ho po pár sekundách predbehol a akoby som nabral novú silu. Bežal som zrazu svižnejšie a beh ma opäť bavil a chlapíkovi som dal do konca ešte ďalšie kolo a pol a záver som dokonca naberajúc stále viac a viac sily, došprintoval.

Opäť výborná lekcia, neprispôsobovať sa rytmu, ani rýchlosti iných, každý má svoj beh, svoj čas. A keď nám takéto navonok „prekážky“ do cesty prídu, možno sú to v skutočnosti výzvy, aby sme sa pohli ďalej, mohli zrýchliť a znovuzískali sme z behu radosť 🙂

Ján 21:18-19

A Ješua mu povedal: „Ak chcem, aby zostal, dokiaľ neprídem, čo ťa do toho ? Ty poď za Mnou!“ 

Povedal Petrovi, aby šiel za Ním a nelimitoval sa druhými.

Rimanom 12:2

A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, čo mu je príjemné, čo je dokonalé.

Šalom !

Jaroslav Lenár

18.09.2018

 

 

 

Pridaj komentár