O prenasledovaní

Poslednou dobou som urobil experiment a namiesto behania po ovále som zamieril do blízkeho lesa. V srdci som vnímal, že to je zmena, zo zabehaných koľají do „džungle.“ Keď sa zamýšľame nad vecami, čo a pre čo sa nám dejú, každé rozhodnutie, či drobné, či veľké, sú odrazom zmien vnútri.

Stala sa mi zaujímavá vec, ako som vošiel do lesa, začal som sa potiť, čo prilákalo malé drobné mušky, ktoré naozaj nemusím, lebo sú pre mňa otravné. Lietali mi okolo hlavy, zastal som, zaháňal som ich rukami, no nič, akoby možno jedny odišli a druhé prišli, neviem. Pobehol som ďalej a zas boli okolo. Vyrušilo ma to. No pripomenuli sa mi náhle príbehy zo Skutkov, po vyliatí Ducha Svätého, v kapitole 8. Viete, čo nastalo po prvej Petrovej a Štefanovej kázni po Letniciach ? Prvá reakcia svetských systémov bolo prenasledovanie. Akonáhle vyšli apoštoli a prvá cirkev s Evanjeliom do ulíc a začali sa konfrontovať so Židmi, prišiel akoby protiútok. Možno je to porovnanie divné, mne to dáva paralelu, dostal som lekciu. Biblia nás povzbudzuje, aby sme veciam okolo nás venovali pozornosť.

Malé mušky neodchádzali a rozhodol som sa, že zrýchlim tempo, že budem jednoducho bežať ďalej. Mušky boli stále okolo, ale zameral som sa na cieľ, dobehnúť svoj beh a dať zo seba to najlepšie, v tomto prípade, zdarne dobehnúť. Zrýchlil som teda a začal cítiť, že mám v sebe oveľa viac sily ako som predpokladal, že robím dlhšie kroky, mám svižnejší odraz od terénu a som dynamickejší. A doplo mi, že keď sa nevenujem otravným muškám, nestojím, ale idem alebo bežím  svojou cestou, okolité otravovanie ma nezaujíma, lebo ja idem rovno do cieľa. To, čo sa mi stalo akoby prekážkou, mi vlastne pomohlo zo seba dať ešte viac, ísť za moje mentálne obmedzenia. Oné mušky mi pomohli vyžmýkať zo seba viac a prísť tam, kam mám prísť dokonca oveľa skorej a aj s lepším pocitom. Náhle sa les skončil a bum, mušiek nikde. Posledný úsek zvyknem šprintovať, z lesa som teda zrýchlil a vybehol na kopček predo mnou a otvoril sa mi krásny obraz zelenej lúky, krásnych výhľadov, svieži vietor pofukoval, slnko ma príjemne hrialo. No paráda. A oddych, mohol som si vydýchnuť. Lúkou som sa prešiel, vydýchal a bum, zase les. Vbehol som dnu, zas mušky, no tentokrát už s povedomím, že ja idem svojou cestou, „prenasledovateľom“ som sa otočil chrbtom a ešte pridal a druhú fázu lesa si príjemne a dynamicky užil.

A uvedomil som si, že som bol vlastne prenasledovaný, aj keď len muškami. Princíp je rovnaký. Nevenovať mu toľko pozornosti a zamerať sa na cieľ a dokonávateľa našej dôverného očakávania, Mesiáša Ježiša. Preto by bolo vhodné zmeniť pohľad na prenasledovanie a problémy, ktoré nám do cesty prichádzajú, keď sme Ježišovými učeníkmi. Vlastne sme ich dostali ako prisľúbenie, problém je skorej vtedy, keď prenasledovaní nie sme a problémy nemáme. V práci, čo od rodiny, v škole alebo inde. Ale kam mierim je to, že prenasledovanie a problémy sú naša pomôcka v raste, aby sme dali zo seba viac, ako si myslíme, že v nás je. Pán Ježiš použil zaujímavý výrok, keď o prenasledovaní dohovoril. Povedal, radujte sa, lebo veľká je vaša odmena v nebi. Radujte sa. Hodné pozastavenia, taká by mala byť naša prvá odpoveď. Radosť. Lebo sa nám „zarába“ na odmenu v nebi, plus rastieme v Pánovi.

HaleluYah, sláva Mu a česť, chváľte Pána, národy všetky !

Šalom.

Jaroslav Lenár

03.07.2018