Sila povzbudenia

Páči sa mi anglický preklad Prísloví 11:25, hovorí:

Ten kto požehnáva druhých, bude sám požehnaný.

Zodpovedá posledným objavom vedy, že keď povzbudzujeme druhých, obnovuje a rozvíja sa nielen ich mozog, ale aj náš.  Výskumy preukázali, že hovorené povzbudenie tvárou v tvár robí s ľudským mozgom zázraky. Deti, ktoré boli odmalička chválené a povzbudzované svojimi rodičmi ho mali lepšie rozvinutý, pripravený na učenie sa a zvládanie stresových situácií, ktoré ich v životoch skôr či neskôr postretnú.

Keď im robili sken mozgu, na snímkoch bol zjavný významný vplyv na hipokampus. Hipokampus je časť mozgu, ktorá pôsobí na naše emocionálne odpovede a návyky. Hrá dôležitú úlohu pri konsolidácii informácií z krátkodobej pamäti do dlhodobej pamäti a priestorovej orientácie. Z mojej skúsenosti je to obojstranné i pri modlitbe, keď sa modlíme za druhých, rastieme aj my.

Ešte v Starej zmluve prikázal Pán Mojžišovi, aby povzbudil pred veľkým krokom Jozueho. Deutoronmium 3:29: Jozuemu však daj príkaz a povzbuď ho a posilni, lebo on bude viesť tento ľud a rozdelí mu krajinu, ktorú uvidíš!

Aj Biblia, Slovo Božie je tvárou v tvár povzbudenie, Boh k nám osobne hovorí, povzbudzuje nás. Nebojte sa, dôverujte Mi, atď. Ako dobrý Otec svojim milovaným deťom.

2.Korinťanom 13:11-12

Ostatne, bratia, radujte sa, majte sa dobre, zdokonaľujte sa, potešujte sa, na jedno a na to isté myslite, majte pokoj! A Bôh lásky a pokoja bude s vami. Pozdravujte sa navzájom svätým bozkom. 

 

O behu

Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vernú dôveru som zachoval. Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v onen deň dá Pán, spravodlivý sudca; a nielen mne, ale aj všetkým, čo milujú jeho príchod.

2.Timotejovi 4,7-

Poslednou dobou som začal behávať, no a keď tak človek či už chodí, či beháva po tom svete šírom s otvorenými očami, Život nás za jazdy učí praktické lekcie do života. Stretáva sa tam na školskom ihrisku zmeska ľudí, od mladších, po starších, niektorí behajú rýchlejšie, iní pomalšie, poniektorí iba kráčajú. Rozdiel je,  kto dáva koľko kolečiek, iní zase behajú na čas, každý v inom čase dňa. Niekto vo vnútornej strane oválu, niekto vo vonkajšej. Niekto má nabehané viac, iný menej. Sem tam som mal chuť toho predo mnou predbehnúť, z motivácie ho jednoducho predbehnúť, ale v tej chvíli ma napadol hore spomenutý biblický verš. Naozaj, každý máme svoj beh, ako Pavol píše. Každý máme iný počet kôl (Žalm 139:16), inú rýchlosť (1.Korinťanom 9,24), každý beží v inom čase (Galaťanom 6,4), každý už má svoj vek (Genesis 12,4), šprintovať začne niekto skorej, niekto neskôr (Skutky 9,3), …

Dôležité je slovo beh, nie šprint. Teda skorej maratón, ktorý sa už v jeho časoch behával. Pri behu na dlhú trať si treba rozložiť sily, kto behá vie, že sa nedá bežať stále rovnakou rýchlosťou, ale treba meniť tempo (Kazateľ 3:1), pri behu sa máte možnosť pozastaviť aj nad dianím okolo (Jakub 1,5), treba mať aj stratégiu a jasné princípy podľa ktorých bežíte (Filipanom 4,8). Popri nás bežia iné bežci, ktorých môžete tým, keď nejakú časť behu zrýchlite potiahnuť(2.Kor 13,11), inokedy nás niekto predbehne a potiahne, niekedy nám niekto môže skrížiť cestu, alebo nás blokovať, v horšom prípade zastaviť (Filipanom 4,13). Vtedy je dôležité sa nerozčuľovať a bežať ďalej. Môžeme sa pošmyknúť a padnúť, vtedy je treba sa zdvihnúť a ísť ďalej (2.Kor 5,7). Pri zvýšenej námahe z nás tečie pot, treba ho zotrieť z čela, aby nás neštípali do očí, predsa len potrebujeme vidieť na cestu a pod nohy. Počas behu nás ixkrát napadne, že načo bežíme, že už hádam aj stačí, vtedy si treba rýchlo povedať, že ešte nie je koniec (2.Kor 10,5). A mnoho iného, čo ma teraz nenapadlo. Každý máme svoj beh. Tempo. Čas. Nástup. Povolanie. Úlohou niektorých bežcov, aj počas oficiálnych maratónov, je iba udržiavať tempo závodu, iní zase pomáhajú predštartovým favoritom držať ich osobné tempo, aby zo seba vyžmýkali to najlepšie. Sú pomocníkmi, to je ich „beh“. Iní sú na pódiách pre víťazov, oslavovaní, no bez tých, ktorých ich celý pretek ťahali, by na bedni pre víťazov nestáli.

Teda suma sumárum, život je tak vnímaný ako beh. A to beh na dlhé trate. Maratón, nie šprint. Hoci ani fázam šprintu a v ňom nevzyhneme. Dôležitý fakt je, že Pavol nehovorí o víťazstve, ani o prvenstve, ale o dobehnutí do cieľa. Preto akékoľvek porovnávanie sa je iba strácanie síl a času počas nášho behu.

Vďaka za všetkých, ktorí sú pre nás príkladom, že s bojmi, mnohými ranami a potácaniami, ale predsa prebehli cez cieľovú pásku. Celý život zabúdali na to, čo bolo za nimi a uháňali za tým, čo bolo pred nimi, s jasným smerovaním, k cieľu.

Dôvera bola ich spoločníčkou. Práve tá ich uschopnila dobojovať a dobehnúť do cieľa. Lebo vedeli, komu uverili.(2.Timotejovi 1,12)

Filipanom 4:13

Všetko vládzem v Tom, ktorý ma posiľňuje, v Mesiášovi.