Ako čeliť zlyhaniam

Stalo sa Vám niekedy, že ako sa hovorí, by ste sa radšej zakopali „pod čiernu zem“ ? Odišli od všetkých a všetkého ? Že Vás emócie prevalcujú, robíte, čo nechcete a normálne by Vás to ani nenapadlo ? Že čo chytíte do ruky pokazíte ? Že Vás pri tom vidia Vaši najbližší ? Že máte strach, že potom budú na Vás pozerať cez ich „kritické a posudzovačné okuliare“, lebo im sa nič podobné v živote „takmer určite nestalo“ ? Ak sa Vám to nestalo, nemá význam toto zamyslenie čítať ďalej a zmeňte smelo kanál.

Ale ak áno, nezúfajte, hore hlavu, nie ste jediný, nie prvý a určite nie ani posledný, ktorý „zlyhal“. Zlyhal je zámerne v úvodzovkách, nakoľko je to, ako to volám, ľudský reflex, som presvedčený, že Boh to vidí inak. Učíme sa, skúsenosťami, občas i nepríjemnými, ale zámer za nimi je náš rast. Sám Stvoriteľ nás vždy nabáda, aby sme sa nevzdávali a kráčali ďalej. Pavol interpretoval Ješuove slová jasne, parafrázovane veľmi jednoducho, takto: Kto si ty že súdiš iného človeka ? Život je beh na dlhú trať, krízy prídu, ale sú dočasné. Nepretrvajú, lebo Boh je väčší a má s nami svoj plán.

Teda zmeníme optiku pozerania na veci a pozrieme sa, čo hovorí Pravda, skutočná Realita, skutočný život, Ten, ktorý sám život ako taký stvoril. Tvárou v tvár k nám hovorí skrze Božie slovo. Čo o zlyhaniach hovorí Biblia ?

Jeremiáš 8:4 A povieš im: Takto hovorí Hospodin: Či keď padnú ľudia, už viacej nepovstanú? Jestli sa niekto odvráti, či sa už viacej nevráti?

Micheáš 7:8  Neraduj sa nado mnou, moja nepriateľko! hovorí dcéra Jeruzalema. Keď som aj padla, zase povstanem; keď sedím vo tme, Hospodin mi je svetlom.

Príslovia 24:16 Lebo i keď sedem ráz padne spravedlivý, predsa povstane; ale bezbožníci klesajú vo zlom. (dovetok, je tam spomenuté spadne spravodlivý. Spravodlivý.)

Žalm 34:20 Réš. Mnoho zlého prichádza na spravedlivého; ale zo všetkého toho vytrhuje Hospodin.

Ooooo, neviem ako Vám, ale vo mne už začína Boží orchester spievať: Haleluyah, chváľ moja duša Pána 🙂

A toto, drahí priatelia, je objektívny pohľad. Náš ľudský je subjektívny, obmedzený, my sme produkt, Autor, ktorý nás stvoril vie, čo a ako zamýšľal.  Preto je vždy dobrá vrátiť sa k pôvodnej informácii, od Tvorcu, Ten vie. Sám Pán, Ješua, si prešiel súžením, ťažkými situáciami, prešiel dokonca to, čo by žiaden iný človek nemohol dať a prejsť.

Knihy v Biblii, sú často pomenované  podľa osoby, ktorá ho buď písala, resp. bol jej list adresovaný, alebo je niekto vyslovene hlavný hrdina príbehu. Boh ich životy dal zapísať do Písiem, aby nám slúžili ako príklad, ako veci robiť i nerobiť, ale keď si ktorúkoľvek z nich dočítate do konca, na konci sme vždy vyhrali.

Ooooo, yes, lebo keď si dočítate aj tú poslednú, tam celkove sme vyhrali K.O. 🙂

Tak poďme námatkovo, Mojžiš, Abrahám, Jakob, Jonáš, Dávid, Peter, Pavol. Pripomínam, že svoje behy dobehli.

Mojžiš ? zabil človeka a musel utiecť z Egypta, unikal pred súdom. Dokonca, keď sa stretol v horiacom kríku s Bohom, Pán ho musel v konverzácii zastaviť, lebo vývoriek mal že až. A ozaj ! Mal rečovú vadu. Ale ?! Vyriešil problém otroctva a vyviedol ľud Boží z Egypta na púšť, kde ich mohol Boh opracovávať. Dal im zákon. Na to ako on kráčal s Bohom pozeráme mnohí s obdivom, je pre nás dnes príkladom. Bol Božím priateľom.

Abrahám ? Klamal o svojej žene. Dokonca do zasľúbenej zeme šiel až na druhý pokus. Ale Pán ho spomína vo svojom pozemskom rodokmeni, je vzorom dôvernej vydanosti a vernosti Bohu. Boh sám sa mu dokonca zjavoval. A viete čo ? Boh dokonca zmenil svoj zámer a dal na Abraháma. A premenoval ho, na otca mnohých, opakujem, mnohých národov ! A ozaj, veď my sme dedičia Abrahámvho požehnania !

Jakob ? Bol klamár, ošmekol každého, kto mu prišiel do cesty a s každým nejak vybabral. Zdrhol zo zodpovednosti manžela a nemiloval prvú manželku Leu ako si zaslúžila. Bol dokonca tak silný, že ho Boží Anjel musel zraniť, aby ho premohol. A sám Ješua povedal, že Boh je Bohom Abrahám, Izáka a Jakoba. Sila, že ?

Jonáš ? Unikal zo zodpovednosti, išiel na opačný koniec sveta, ako ho Pán Boh poslal. No vykonal, k čomu bol povolaný a na jeho kázanie sa obrátilo celé mesto a Pán ho nezničil.

Dávid ? Mocný bojovník, nik ho nepremohol, na jeden šup zvalil chlapíka čo bol raz taký veľký a ťažký ako on. Chcel zakryť svoje zlyhanie, neovládol žiadostivosť a zdudzoložil, potom dokonca nechal „soka“ zabiť. A chcel to pred všetkými ututlať a zachovať si reputáciu. Ale Boh o ňom hovorí ako o mužom podľa Jeho srdca. Spísal žalmy, ktoré nás držia v časoch povodní a búrok.

Peter ? Zaprel Pána, čo viac dodať. Ale dal prvú kázeň po Turícoch, viedol prvú cirkev, napísal dve knihy Biblie. Ješua o ňom vravel ako o skale. Že bude viesť novoobrátených k Pánovi. A ozaj, to je ten frajer, ktorý ako jediný zaznamenaný chodil s Ješuom po vode.

Pavol ? Kántril prvú cirkev, kde sa len dalo. Väznil a nepriamo pozabíjal tisíce úprimných veriacich. Ale Boh sa ho dotkol tak, že v ňom zjavil svojho Syna a bez Pavla by sme dnes porozumeli Ješuovmu učeniu oveľa ťažšie. Mimochodom, zapísal takmer, ak nie aj, polovicu Novej Zmluvy. Dobré, že ?

Čo z toho vyplýva ? Že keď aj padáš, zlyhávaš, nech sa Ti stalo čokoľvek, stále si výborný adept no knihy o Pánovi, ktoré nás povzbudia. Stále si výborný adept, aby si viedol ovečky a robil z nich lídrov a dával nám príklad. Stále si výborný adept na písanie piesní a žalmov, ktoré nás v ťažkých časoch pozdvihnú k Pánovi. Stále si výborný adept, aby si svoje povolanie naplnil a svoj beh dobehol až do konca.

Ak si aj myslíš opak, Boh Teba i mňa potrebuje. Áno, Teba, i mňa. Tak hore hlavu, nech si urobil čokoľvek, Boh je väčší. A viete čo ? Zo skúsenosti viem, že modlitby v časoch súženia, sú jedny z najmocnejších. Ak sa Vám i zdá, že je to zlé, že už horšie nemôže byť, hore hlavu, tam kde si, je čas zdvihnúť ruky a chváliť Pána. On Vás, i mňa vidí. Vie a rozumie. čím som starší, vidím, že Boh vidí život oveľa jednoduchšie ako my. Treba zdvihnúť ruky a ako dieťa volať na Ocka, Ockoooo, potrebujem pomoc, pomôž mi, zachráň ma, uzdrav ma, posilni ma, … On nás vytiahne a možno odpovie, potom to ale použi ako svedectvo o Mne 🙂 posiľňuj svojich bratov a sestry.

A čo na záver ? Počuj toto, takto hovorí Slovo Božie Tebe, i mne. Toť, jedna z mojich milovaných statí z Písma.

Izaiáš 60, toto hovorí Slovo Božie Tebe, i mne.

Čítaj pomaly a modli sa, aby Ti dal Duch Svätý porozumenie.

Tak šťastnú cestu 🙂

 

1 Povstaň svieť, Jeruzaleme! Lebo prišlo tvoje svetlo, a sláva Hospodinova vzišla nad tebou! 2 Lebo hľa, tma pokryje zem a mrákava národy, ale nad tebou vzíde Hospodin ako slnko rána, a jeho sláva sa bude vidieť nad tebou. 3 A národy pojdú za tvojím svetlom a kráľovia za bleskom, ktorý sa bude skvieť nad tebou. 4 Pozdvihni svoje oči naokolo a vidz! Tí všetci sa shromaždia prijdú tebe! Tvoji synovia prijdú z ďaleka, a tvoje dcéry budú chované pri tvojom boku. Mnohé národy prijdú s bohatstvom na slávu Hospodinovu.5 Vtedy uvidíš a budeš žiariť radosťou, a tvoje srdce sa bude strachovať a rozšíri sa, lebo sa obráti k tebe množstvo mora, sila národov prijde tebe. 6 Množstvo veľblúdov ťa pokryje, dromedári Madianska a Éfy; tí všetci prijdú zo Šeby, donesú zlato a kadivo a s radosťou budú zvestovať chvály Hospodinove. 7 Všetky stáda drobného dobytka Kédara sa shromaždia tebe, barani Nebajota ti budú svätoslúžiť; vystúpia príjemnou obeťou na môj oltár, a tak oslávim dom svojej slávy. 8 A povieš: Kto sú títo, ktorí to letia ako hustý oblak a jako holubi do svojich dier? 9 Lebo na mňa čakajú ostrovy a lode Taršíša najprv, aby dopravily tvojich synov z ďaleka, ich striebro a ich zlato s nimi, na meno Hospodina, tvojho Boha, a na slávu Svätého Izraelovho, lebo ťa oslávi. 10 A synovia cudzinca vystavia tvoje múry, a ich kráľovia ti budú svätoslúžiť, lebo som ťa zbil vo svojom hneve a vo svojej blahovôli zľutujem sa nad tebou. 11 Tvoje brány budú vždycky otvorené, nebudú zavierané ani vodne ani vnoci, aby dopravilk tebe silu pohanov, aj ich kráľovia budú dovedení. 12 Lebo národ a kráľovstvo, ktoré by ti neslúžily, zahynú, a také národy istotne spustnú. 13 Sláva Libanona prijde k tebe, jedľa, jasen a zelenec spolu, ozdobiť miesto mojej svätyne, a tak oslávim miesto svojich nôh. Miesto strádania budú mať vykúpení nevysloviteľnú slávu.14 A pojdú k tebe zohnutí synovia tých, ktorí ťa trápili, a budú sa klaňať ku spodku tvojich nôh všetci tí, ktorí tebou pohŕdali, a budú ťa volať mestom Hospodinovým, Sionom, príbytkom Svätého Izraelovho. 15 Miesto toho, že si bol opustený a nenávidený, takže nebolo toho, kto by bol prešiel cez teba, učiním ťa večnou pýchou a radosťou pokolenia a pokolenia. 16 A budeš ssať mlieko národov i prsia kráľov budeš ssať a poznáš, že ja Hospodin som tvojím spasiteľom, a tvojím vykupiteľom silný Jakobov. 17 Miesto medi dopravím zlata a miesto železa dopravím striebra a miesto dreva medi a miesto kamenia železa a dám ti za vrchnosť pokoj a za správcov spravedlivosť. 18 Nepočuje sa viacej v tvojej zemi násilí, spustošení a skrúšení v tvojich hraniciach, a nazveš svoje múry spasením a svoje brány chválou. 19 Nebude ti viacej slnce za svetlo vodne, ani čo do blesku, nebude ti svietiť mesiac, ale Hospodin ti bude večným svetlom a tvoj Bôh tvojou okrasou. 20 Nezajde viac tvoje slnce, a tvoj mesiac sa neskryje, lebo Hospodin ti bude večným svetlom, a bude koniec dňom tvojho smútku. 21 A čo do tvojho ľudu, všetci budú spravedliví, na vekbudú dedične vládnuť zemou, mládnik môjho sadenia, dielo mojich rúk, aby som bol oslávený. 22 Najmenší bude v tisíc, a najchatrnejší sa rozmnoží v silný národ. Ja Hospodin to rýchle učiním jeho času.

Takže o tom istom, drahí priatelia. Dôvera,nádej a láska a najväčšia z nich je Láska 🙂

Šalom !

 

 

 

 

Sila povzbudenia

Páči sa mi anglický preklad Prísloví 11:25, hovorí:

Ten kto požehnáva druhých, bude sám požehnaný.

Zodpovedá posledným objavom vedy, že keď povzbudzujeme druhých, obnovuje a rozvíja sa nielen ich mozog, ale aj náš.  Výskumy preukázali, že hovorené povzbudenie tvárou v tvár robí s ľudským mozgom zázraky. Deti, ktoré boli odmalička chválené a povzbudzované svojimi rodičmi ho mali lepšie rozvinutý, pripravený na učenie sa a zvládanie stresových situácií, ktoré ich v životoch skôr či neskôr postretnú.

Keď im robili sken mozgu, na snímkoch bol zjavný významný vplyv na hipokampus. Hipokampus je časť mozgu, ktorá pôsobí na naše emocionálne odpovede a návyky. Hrá dôležitú úlohu pri konsolidácii informácií z krátkodobej pamäti do dlhodobej pamäti a priestorovej orientácie. Z mojej skúsenosti je to obojstranné i pri modlitbe, keď sa modlíme za druhých, rastieme aj my.

Ešte v Starej zmluve prikázal Pán Mojžišovi, aby povzbudil pred veľkým krokom Jozueho. Deutoronmium 3:29: Jozuemu však daj príkaz a povzbuď ho a posilni, lebo on bude viesť tento ľud a rozdelí mu krajinu, ktorú uvidíš!

Aj Biblia, Slovo Božie je tvárou v tvár povzbudenie, Boh k nám osobne hovorí, povzbudzuje nás. Nebojte sa, dôverujte Mi, atď. Ako dobrý Otec svojim milovaným deťom.

2.Korinťanom 13:11-12

Ostatne, bratia, radujte sa, majte sa dobre, zdokonaľujte sa, potešujte sa, na jedno a na to isté myslite, majte pokoj! A Bôh lásky a pokoja bude s vami. Pozdravujte sa navzájom svätým bozkom. 

 

O behu

Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vernú dôveru som zachoval. Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v onen deň dá Pán, spravodlivý sudca; a nielen mne, ale aj všetkým, čo milujú jeho príchod.

2.Timotejovi 4,7-

Poslednou dobou som začal behávať, no a keď tak človek či už chodí, či beháva po tom svete šírom s otvorenými očami, Život nás za jazdy učí praktické lekcie do života. Stretáva sa tam na školskom ihrisku zmeska ľudí, od mladších, po starších, niektorí behajú rýchlejšie, iní pomalšie, poniektorí iba kráčajú. Rozdiel je,  kto dáva koľko kolečiek, iní zase behajú na čas, každý v inom čase dňa. Niekto vo vnútornej strane oválu, niekto vo vonkajšej. Niekto má nabehané viac, iný menej. Sem tam som mal chuť toho predo mnou predbehnúť, z motivácie ho jednoducho predbehnúť, ale v tej chvíli ma napadol hore spomenutý biblický verš. Naozaj, každý máme svoj beh, ako Pavol píše. Každý máme iný počet kôl (Žalm 139:16), inú rýchlosť (1.Korinťanom 9,24), každý beží v inom čase (Galaťanom 6,4), každý už má svoj vek (Genesis 12,4), šprintovať začne niekto skorej, niekto neskôr (Skutky 9,3), …

Dôležité je slovo beh, nie šprint. Teda skorej maratón, ktorý sa už v jeho časoch behával. Pri behu na dlhú trať si treba rozložiť sily, kto behá vie, že sa nedá bežať stále rovnakou rýchlosťou, ale treba meniť tempo (Kazateľ 3:1), pri behu sa máte možnosť pozastaviť aj nad dianím okolo (Jakub 1,5), treba mať aj stratégiu a jasné princípy podľa ktorých bežíte (Filipanom 4,8). Popri nás bežia iné bežci, ktorých môžete tým, keď nejakú časť behu zrýchlite potiahnuť(2.Kor 13,11), inokedy nás niekto predbehne a potiahne, niekedy nám niekto môže skrížiť cestu, alebo nás blokovať, v horšom prípade zastaviť (Filipanom 4,13). Vtedy je dôležité sa nerozčuľovať a bežať ďalej. Môžeme sa pošmyknúť a padnúť, vtedy je treba sa zdvihnúť a ísť ďalej (2.Kor 5,7). Pri zvýšenej námahe z nás tečie pot, treba ho zotrieť z čela, aby nás neštípali do očí, predsa len potrebujeme vidieť na cestu a pod nohy. Počas behu nás ixkrát napadne, že načo bežíme, že už hádam aj stačí, vtedy si treba rýchlo povedať, že ešte nie je koniec (2.Kor 10,5). A mnoho iného, čo ma teraz nenapadlo. Každý máme svoj beh. Tempo. Čas. Nástup. Povolanie. Úlohou niektorých bežcov, aj počas oficiálnych maratónov, je iba udržiavať tempo závodu, iní zase pomáhajú predštartovým favoritom držať ich osobné tempo, aby zo seba vyžmýkali to najlepšie. Sú pomocníkmi, to je ich „beh“. Iní sú na pódiách pre víťazov, oslavovaní, no bez tých, ktorých ich celý pretek ťahali, by na bedni pre víťazov nestáli.

Teda suma sumárum, život je tak vnímaný ako beh. A to beh na dlhé trate. Maratón, nie šprint. Hoci ani fázam šprintu a v ňom nevzyhneme. Dôležitý fakt je, že Pavol nehovorí o víťazstve, ani o prvenstve, ale o dobehnutí do cieľa. Preto akékoľvek porovnávanie sa je iba strácanie síl a času počas nášho behu.

Vďaka za všetkých, ktorí sú pre nás príkladom, že s bojmi, mnohými ranami a potácaniami, ale predsa prebehli cez cieľovú pásku. Celý život zabúdali na to, čo bolo za nimi a uháňali za tým, čo bolo pred nimi, s jasným smerovaním, k cieľu.

Dôvera bola ich spoločníčkou. Práve tá ich uschopnila dobojovať a dobehnúť do cieľa. Lebo vedeli, komu uverili.(2.Timotejovi 1,12)

Filipanom 4:13

Všetko vládzem v Tom, ktorý ma posiľňuje, v Mesiášovi.