Dávid a Goliáš, trochu inak

Čítal som zaujímavý príbeh o školskom americkom basketbalovom klube, o 12 ročných dievčatách, ktoré chceli hrať basketbal, ale nemali ani trénera. Čo sa týka basketbalu, tiež im to nešlo. Hľadali trénera, no nik sa nenašiel, vedeniu školy tak im padol do oka otec jednej hráčky. Výzvu na dobrodružstvo prijal. Navonok problém bol, že nikdy basketbal nehral, bol klasický ITčkár, mal v kancelárii kolegov, ktorí trochu o basketbale poňatia mali, samozrejme najmä z televíznych zápasov. On sám pochádzal z prostredia, kde fičal skorej baseball a americký futbal. Keď tak kolegov počúval, ako mu vysvetľovali pravidlá a ako asi bežný zápas vyzerá, nešlo mu do hlavy, prečo sa po skórovaní do koša súpera družstvo automaticky stiahne na vlastnú polovicu a očakáva, čo súper urobí. Jeho hráčkam basketbal nielenže nešiel, ale bol aj nižšie ako súperky, musí niečo vymyslieť.

A čo urobil ? Spravil v basketbale malú revolúciu, jeho hráčky hneď po skórovaní začali rozohrávajúceho súpera napadať hneď pri jeho rozohrávke lopty spod koša. Svoje dievčatá učil, aby vedeli čo najrýchlejšie behať a čo najviac vládali. Súperky sa nestačili diviť a netradičnú taktiku nezvládali, robili chyby, strácali lopty, nevedeli zrazu rozohrať (poznámka: na rozohranie spod svojho koša je potrebné vhodiť loptu do ihriska v priebehu 5 sekúnd a potom do 10 sekúnd musí prekročiť spoluhráč/ka svoju polovicu ihriska). Ďalšia výhoda, ktorú po získaní lopty dosiahli bola, že keďže im streľba z väčších vzdialeností nešla, možnosť trafiť do koša bola spod koša, resp. z jeho blízkosti ďaleko vyššia. Mladé dievčatá takto začali prekvapovať súperky a vyhrávať jeden zápas za druhým a dostali sa až na národné majstrovstvá, kde prekvapovali ďalej.

Navonok nevýhoda sa stala výhodou. Ako je to možné ? Uplatnili princíp z Biblie, zo súboja, ktorý asi všetci aspoň okrajovo poznáme. Príbeh Dávida a Goliáša z údolia Elah, v Izraeli.  Na jednom kopci Izraeliti, na náprotivnom Filištínci. Medzi nimi údolie, patová situácia. Zbehnúť dole do údolia a vyraziť naproti nepriateľovi zvyšovalo riziko porážky. Vo vtedajších časoch bolo bežnou praktikou, že aby sa predišlo veľkým stratám na oboch stranách, každý tábor vyslal najlepšieho a najsilnejšieho zo svojich do boja jeden na jedného. Ako prvý vyrazil zo strany Filištínov Goliáš, podľa popisu ozaj chlap nie ako hora, ale skôr ako Himaláje, odhaduje sa, že mal minimálne 205 cm. Adekvátne k výške zrejme i vážil, bol vyzbrojený od hlavy po päty, ťažké brnenie z pevného materiálu. Vzbudzoval rešpekt a na strane Izraelitov si na Goliáša nik netrúfal, navyše mocným hlasom Izraelitov ponižoval a naparoval sa, že ho bolo veľké údolie plné. Z toho vyplýva, že ak je niekoho priveľmi plno niekde, môže len niečo skrývať a prípadne sa báť. Izraelský kráľ Saul a jeho vojaci sa zľakli a veľmi sa báli. Zrazu sa v ich tábore zjavil pastier David, ktorý priniesol svojim bratom, ktorí boli v Saulovej armáde, jedlo. Jednoducho sa spýtal, čo sa deje, za čo sa mu dostalo od jeho najstaršieho brata odpinknutie, že čo otravuje a že má zlé srdce a pyšné. Z toho vyplýva, že ak vám za niekto zhadzuje a kritizuje, zjavne máte pravý opak a ten, ktorý súdi, hovorí z plnosti svojho srdca, nedajte sa zastaviť 🙂 ! Ale nazad ku téme. David šiel za Saulom a povedal mu, že pôjde s Goliášom bojovať.

Prvá reakcia Saula bola, že David je malý a ešte len chlapec, kdežto Goliáš je profesionálny bojovník od svojej mladosti. Saul chcel Dávida obliecť do brnenia a od hlavy po päty ho vyzbrojiť, dalo by sa povedať, že konal na základe toho, čo videl očami. Očakával boj muža proti mužovi, tvárou v tvár, teda tradične, ako to už zrejme mnohokrát predtým videl. Ďalšia dobrá lekcia do života. Ľudia nám ponúkajú tradície a zabehané spôsoby, no my máme v sebe potenciál, Dar od Otca, ktorý prináša inovácie, nové nápady, nové spôsoby a riešenia, netradičné, obohacujúce a prinášajúce rozdiel. David teda odmietol Saulove rady a ubezpečil ho, že už bojoval z mocnejšími ako Goliáš, že už zabil rukou leva i medveďa, keď chceli uloviť ovečky z jeho stáda. Dávid vzal palicu a päť hladkých kameňov z potoka. A schádzal do údolia, z druhej strany schádzal Goliáš v sprievode štítonoša, uvidel Dávida a pohŕdol ním. A vtedy povedal niečo veľmi zaujímavé. Prečo ideš na mňa s palicami ? Biblia však píše, že David si vzal jednu palicu, Goliáš videl dve a viac …

Tu sa natíska otázka, ako je to možné ? Podľa najnovších výskumov mal Goliáš kvôli svojej výške a syndrómu neustáleho rastu problém s videním, preto išiel pred ním štítonoš, bol teda slabozraký. Preto dáva zmysel i výzva na Dávida, aby išiel ku nemu bližšie, nevidel ho. A rovnako očakával, že David príde ku nemu a budú sa biť tvárou v tvár. Tradične. Čo sa však stalo ? David zmenil pravidlá hry, použil kreativitu a tým, že nemal brnenie ani ťažké bojové nástroje, bežal ľahko ako srnka a kým sa Goliáš rozkukal už mal v hlave kameň, ktorý David z praku v plnej rýchlosti a po rokoch tréningu napálil priamo do jeho čela.

Viem si predstaviť to ticho a prekvapenie na oboch stranách, u Filištínov, že "nabúchaný a nepremožiteľný" Rambo z Filištínska padol, ba čo viac, porazil ho chlapec bez ťažkej a tradičnej zbrane a dokonca ho zabil jeho vlastnou. Tým, že pravidlá boli jasne stanovené, že kto koho zabije, ten je víťaz, David musel kvôli legitimite súboja Goliášovi hlavu odťať. Filištínci sa dali na útek a z izraelskej strany kopca si viem predstaviť ako plný adrenalínu a sily , ktorú už nešlo zastaviť, zbehli s mohutným krikom do údolia a hnali utekajúceho a porazeného nepriateľa až kým nepopadali úplne. Dokonca je písané, že Izraeliti tábor Filištínov vyrabovali a dnešnou rečou povedané, sa pekne nabalili. Dávid sa vrátil do Jeruzalema s hlavou Goliášovou a jeho meč si nechal ako bojový suvenír a nechal ho vo svojom stane.

Čo z toho vyplýva ? Mnoho. Poučenia i lekcií do života. Mňa pri opise konfliktu vyššie i pri basketbalovom družstve napadal jeden biblický verš za druhým. Čo však chcem vypichnúť je, že aby sme sa nebáli prinášať nové a originálne riešenia do situácií, ktoré nás stretajú. A zároveň sa nebáli problémov a výziev. Pred Dávida bol stret s Goliášom vstupenkou do slávy, stal sa rešpektovaným nielen ako pastier oviec, hudobník, ale aj ako bojovník. Prešiel výzvy, aby sa mohol stať kráľom.

Dlhé roky som sa domnieval, že David bol v tomto súboji slabší, no mylne. Prakovníci boli v tom čase najsilnejšia časť vojska, podľa historických záznamov pre nich nebol problém zostreliť letiaceho vtáka alebo trafiť akýkoľvek objekt, ktorý bol na dostrel. Dávid si bol zjavne vedomý svojej výhody, prišiel s inovatívnou metódou súboja a Boh, ktorý sa zastal svojho zmluvného a milovaného ľudu Dávidov spravodlivý skutok potvrdil a Goliáš padol. A nepriateľ utiekol. Napadlo ma slovo, pokorte sa pred Bohom a postavte sa Zlému a on utečie. Ako Filištínci a mnohí pred nimi i po nich. Dávid vzdal Bohu slávu a vyvyšoval pred Saulom i Jeho družinou Pánovo meno, potom sa pustil behom do boja. Jednoduchý a odvážny príklad boja. A nemáme my aj ducha odvahy ?

Preto môžeme problémy a výzvy vítať a ďakovať za ne, oni môže byť tou našou vstupenkou a dverami k bližšiemu poznaniu toho, kto čo v sebe máme a aký dobrý a nádherný je Ten, ktorý nás tým všetkým vybavil a na túto zem poslal. Povzbudzujem k originalite, dovoliť si tvoriť, prinášať inovácie, už v akomkoľvek prostredí fungujeme. Robiť veci originálne, zjaviť Jeho lásku a nekonečnú kreativitu.

Takže ak sú Goliáši v našich životoch, netreba sa báť, len sa nafukujú, nadrapujú, aby nás zastrašili, no v skutočnosti môžu len zakrývať svoje slabosti, ako Goliáš, ešte skorej ako začal boj, už bol porazený. Ako hovorí Kráľ Ježiš, Zlý je žalobca, klamár, ohovárač, otec lži, vrah, ničiteľ, atď atď.  A prečítajte si, kto bol a čo hovoril Goliáš, hovoril z plnosti svojho srdca. Biblia nás v povzbudzuje, aby sme si obliekli plnú Božiu výzbroj, no pripomína, že náš boj už nie je proti telu a krvi, ale proti silám temnoty. Máme v ruke meč Ducha, Slovo Božie. Bibla nás nabáda k aktivite, ako v basketbale alebo ako v údolí Elah, nečakať, čo urobí súper, ale smelo ísť dopredu a súpera poraziť našimi prednosťami. Pasivita tam v kladnom nikde spomínaná nie je.

Náš boj je už vyhratý, lebo náš Kráľ už všetkých našich nepriateľov porazil. Veď IMMANUEL 🙂

Haleluyah !

 

Shalom !

Jaroslav Lenár

26.01.2018, Bratislava

Pridaj komentár