Vallé de Cocora, Kolumbia

Cocora1

Ak si v duchu poviete, že ste scestovaní a už ste všetko videli, určite neobíďte kolumbijský región Quindió. Pomenovaný po rovnomennej rieke, 6 hodín južne cesty od Medellinu, rovnako západne od Bogoty, preslávený dlhoročnou tradíciou s pestovaním kávy. Trojuholník Manizales – Pereira – Armenia, tzv. Zona cafeteria, sa považuje za kolísku svetoznámeho moku. Za hlavnú perlu kam sa dennodenne valia hromady turistov a cez víkendy domorodci z okolia sa však považuje údolie Vallé de Cocora.

Najlepším východiskovým bodom do doliny je dedinka Salento, pol hodinku vzdialená od Armenie (spojenie každých 20 minút) a hodinku od Pereiry (len trikrát denne). Ako z obrázku, takto som si vždy predstavoval Kolumbiu. Malá vesnička v horách, pod vysokými kopcami s hustou zeleňou, štíhlymi palmami, mnohorakými odtieňmi zelenej, bielym štvorcovým námestím, malým bielym kostolom, domkami s koloniálnymi balkónmi, s kvetmi, dokola námestia lampy a pár bočných spádových uličiek, obchodíky, obyčajné krčmičky, domorodci a pár správnych pocestných. Salento spomínané do bodky spĺňa.

Cocora2

Odporúčam cestovať a obehnúť si základné v týždni, cez víkend sa pokojná dedinka razom zmení na burácajúci lunapark. Zaplnia ju mešťania, ktorí si prišli oddýchnuť od hluku, paradoxne si ho však v svojej početnosti dovedú so sebou. S ubytovaním si hlavu nelámte, hustota hostelov ponúka mnoho možností, rôznych kategórií, všade vôkol námestia, ceny sa pohybujú medzi 45000 – 50000 COP (25-30 USD), sú však málo priestranné. Ak môžem poradiť, o ulicu nižšie od námestia, za hostelom Tralala odbočte doľava, nájdete nielen nočný ale i denný kľud u seňory Rosalie, navyše za lacnejší peniaz a vo veľmi peknom prostredí i čo sa izieb týka. Naďalej platí pravidlo, že zjednávajte kde sa len dá. Bežne patria ku cene za noc i „kolumbijské“ raňajky, káva a presladené pečivo,         k nemu, čo chladnička dá.

Ráno čo ráno vyrážajú každú hodinu a pol ( až dve-tri, stále sme v Kolumbii .. ) z námestíčka 5 miestne džípy, do ktorých, samozrejme 8-9 ľudí bez problémov vojde. Pokiaľ nechytíte miesto vo vnútri, úžasnou skúsenosťou je jazda na malom kúsku plechu s vetrom vo vlasoch vzadu za kapotou. Pre istotu odporúčam teplejšie sa obliecť, bude zdravo fúkať. Cesta do údolia trvá asi 20 minút, malinkými serpentínami, po výbornej asfaltke, pomedzi zelené aleje už beztak sýtozelenej šťavnatej prírody. Ako po celej šírej krajine snáď, no tu mnohonásobne viac zapadajú do krajinky pasúce sa kravky, kone, pastieri dobytka, malé fincas, chaty na pustinách vysoko v horách, údolie je zároveň i vstupnou bránou do Národného parku Los Nevados. S päťtisícovými štítmi, skrz hustú džungľu do prudkého stúpania, ďalej sa už odporúča len s horolezeckými skúsenosťami a výbavou. Po dedinke je pár cestoviek ponúkajúcich horalom viacdňové treky. Prespávať sa dá buď v stanoch alebo na chatách, s rovnakou tvárou, bez mihnutia oka už vyše
dvesto rokov.

Cocora4

Vo vnútri parku Vallé de Cocora sú pre všetkých po úplnom kľude túžiacich dva skromné hostely a jeden fajnový hotel tvoriace zároveň i križovatku dvoch turistických chodníkov, kde džípy svoju púť končia. Ide v podstate o okruh v trvaní 4 hodiny, pre fyzicky zdatnejších s prehľadom o hodinku menej. Doľava vstúpite priamo do palmových pahorkov, a asi po hodine a pol dorazíte ku chate, odtiaľ hodinku zostup skrz hustý porast, s pozorovaním fauny i flóry, zaujímavé je popočúvať podivné zvuky vtákov. Niektoré veľmi výrazné, od tých, ktoré imitujú pílenie dreva, cez kvílenie po ďatlov s o poznanie vyššiou kadenciou ťukania ako „esoeskujú“ naše domáce. Radšej miestami pridáte do kroku. Na cestu si vezmite niečo teplejšie, údolie leží v nadmorskej výške 2500 metrov nad morom. Samotná chata asi o dvesto metrov vyššie, počasie sa navyše mení z minúty na minútu. Posledný úsek je popri riečke, s pasážami po drevených mostíkoch, v riečištiach i blate. Pokiaľ je po hustom daždi bude prechod spomenutým úsekom rovno na gumáky. Slnko za hustými mrakmi je veľký potmehút, zdá sa zatiahnuté, skryté za oblakmi, no nezabudnite sa ani poriadne namazať. Miestni sú červení ako paradajky, po prvých dňoch som sa aj divil, ako k tomu došli, po dnešnom výlete mám s jogutrom na hlave jasno.

Cocora5

Ako druhá alternatíva sa ponúka si Cocoru odbaliť ako bombónik, pekne najprv pozlátko a prísť ku sladkej odmene, by sa hodila opačná trasa, doprava. Nakoniec i z praktického dôvodu. Z východiskového bodu sa núkajú i kone. Stádo sa pasie priamo pri vstupe, môžete si vybrať, sprievodca pôjde samozrejme s vami. Vyráža sa prevažne doobeda a chodník je značne „označkovaný“ konskými viete čím. Poobedný návrat nazad by bol po zablatenom, podmočenom chodníku, skôr niečo k obrovskému slalomu v zúženej vozovke, pridŕžať sa veľmi nie je čoho, lemuje ju trojradový ostnatý drôt.

Prvý úsek je v miernom stúpaní, ktorý po hodine prejde do hustého porastu, pozdĺž riečky vystúpite cez džungľu (juhoam. selvu) po veľkých klzkých šutroch, párkrát po drevených hojdavých mostíkoch ponad ňu až ku značke, odkiaľ sa začínajú treky do Los Nevados. Šípka doľava Finca – 0.8km vedie na chatu, v ostrom, asi trištvrte hodinovom stúpaní meniacou sa vegetáciou lesom dôjdete do nitky spotení ku plotu s voľne sa pasúcimi koníkmi a ovčiarskymi psami. Z lavičky je krásny pohľad na vysoký strmý kopčisko, ktorý mohol dorásť do 3300 m.n.m. Pán domáci aniby dopravný policajt ukáže s láskavým úsmevom smer. Za plotom doľava. Tam sa ocitnete v našich podtatranských lesoch. Skrz kosodrevinu sa začne ľahké hodinové klesanie ku samotnému hlavnému bodu programu. Kúsok po kúsku začnú stromy rednúť a pomedzi konáre vykúkajú prvé vysoké palmy. Postupne ako schádzate nižšie sa údolie celé otvorí a ponúkne niečo, čo by ste po svete zrejme márne hľadali. Otvoriť srdce, zaostriť zrak, vyleštiť zrkadlovky. Ako píšem a zdieľam s vami svoju skúsenosť, premýšľam ako videné, zažité opísať. Ťažko sa hľadajú slová, niet nad osobnú skúsenosť, voilá obrázkový materiál, kochajte sa … 🙂

Jaro

Cocora6

Cocora7

Cocora7

Cocora9

V Cocore je jedna z paliem ( špan. palmas de cera ) najvyššia na svete. Akurát že ktorá, každý sprievodca tvrdí iné, navyše ak ste bez neho, .. ak nemáte po ruke krajčírsky meter alebo pásmo, si vyberte každý svoju naj naj. Pokiaľ chcete celý okruh s prehľadom stihnúť, vyraziť by sa malo okolo 11 tej, aby sa stíhal posledný 4×4 nazad do Salenta o štvrtej poobede. Zbierajú ľudí nazad do dedinky, odchádzajú postupne medzi 15-16h00. Dajte si radšej rezervu, môže byť plno a za beh za džípom zľavnené lístky nie sú. Jedna cesta je za 3000 COP (1.5 USD). Na taxíky sa príliš nespoliehať, jedine ak nejaký zblúdilec, prípadne si stopnúť veľký turistický bus s „gringos“ na palube. Premávka po spomenutej 16tej už takmer nulová. Počíta sa, že kto nedošiel, pokračuje ďalej do hôr alebo spí na chate. Inak peši, dá sa, cesta fajnová, odhadom na tri hodiny, no podvečer už v chlade zodpovedajúcom nadmorskej výške. V Salente už čaká tichý ruch vravy dedinky, krčmičky, družné debaty s miestnymi alebo ľahké bezcieľne túlanie sa večerom ..

Cocora3

Miestnou špecialitou je pstruh, otvoríte menu, bez preháňania na dvadsať spôsobov. Mimochodom nedajte sa však zlákať peknými námestiami, tá je lepšia na mudrovanie pri pivku či vínku, tichšie, krajšie, chutnejšie a o viac ako polovicu lacnejšie sa navečeriate v uličke vľavo od kostola, smerom ku krížovej ceste. Po zdolaní asi stovky strmých schodov krásnej vyhliadke nad celou dedinkou, pred nosom vstupná brány do Cocory, za chrbtom po pravej ruke krásny západ slnka …

Pridaj komentár