Medellinske futbalové classico, Kolumbia

Classico4

Pred

V Medelline stojí športový komplex, o ktorom sa nám na Slovensku môže v súčasnosti len snívať. Každý zo zastúpených 40 (slovom štyridsiatich) športov má svoju vlastnú halu, na pol dňa v každý deň verejne prístupnú. Preukážete sa pasom alebo občiankou, zaregistrujú vás a môžete vyraziť za pohybom. Samozrejme všetko bezplatne ! Pokiaľ máte chuť si zapinkať stolný tenis, volejbal, zajazdiť na skateboarde, ísť sa vypotiť do posilňovne, zaplávať si, za symbolické sumy vám zapožičajú všetko potrebné, tenisové, stolnotenisové rakety, plavecké čiapky. Výborne sa dá ísť si zabehať okolo veľkého futbalového štadiónu alebo po skvelom novom tartane na atletickom ovále. Spomínané tvorí obrovský športový komplex neďaleko stanice metra Estadio.

Prvý pokus dostať sa na futbal bol poslednú nedeľu, ale v duchu som započul, počkaj, dočkáš sa. A dočkal som sa. Koncom týždňa som zachytil na web stránke klubu, Atletico Nacional – Medellin, nedeľa. Super, ak budem v meste, idem. Derby ako remeň, originál classico, pýtal som si, dostal som. Už dva dni pred bolo okolie štadiónu pod mikroskopickým drobnohľadom polície, vidno, že majú dlhoročné skúsenosti. Každého kto vstupoval do kvôli futbalovému stretnutiu oploteného areálu prehľadávali, spovedali, prehľadali mu vak či kabelku. Deň pred som videl ako dobrých 500 policajtov prehliada podrobne každý roh. Doslovne každý, kanály, krčmičky, predajne suvenírov, bufetové stánky, dokonca aj bodákmi v zemine pod čerstvý zasadenými stromami.

Prvý informatívny pokus dopadol výborne, lístkov stále dostatok. Prvý pán pri okienku tvrdil, že je za jedno či západná či východná, výhľad rovnaký, cenový rozdiel však dvojnásobný. Počúvol som vnútorný hlas a kúpil lístky až predvečer pred zápasom, keď už v meste vrela predštartová atmosféra a čosi viselo vo vzduchu. Páni na kase sa medzičasom prestriedali a poradili mi západnú tribúnu.

V deň D

Classico5

Od skorého ráno tichý ruch, každý minimálne druhý pocestný v zeleno-bielom drese, o inom sa snáď ani nevraví. V bistrách sa mudruje, ako asi bude, v obchode idete platiť a predavačka jedným okom kuká na telku, kde bežia besedy o zápase, v obchodoch vejú vlajky, no a krčmári cítia samozrejme dobrý kšeft.

Keď ide človek prvýkrát na niečo podobné, cíti sa zvláštne, pozitívny strach nabádajúci k ostražitosti. Miestni ma napomínali, že každé classico je vcelku nebezpečný podnik. Kto vie ako to chodí na podobných akciách, najmä v krajinách, kde si z futbalu žiaľ urobili ďalšie zbytočné „náboženstvo“, vie o čom hovorím. Drahá priateľka, u ktorej tu bývam, ma vystríhala, že nemám ísť sám, na čo sa nezávisle po hodinke chytil nový japonský kamarát

Oba tímy majú spoločný domovský stánok, Estadio Atanasio Girardot, dostavaný roku 1953, pomenovaný po pravej ruke revolucionára Simóna Bolívara. Pred rekonštrukciou v rokoch 2008-2011, kvôli majstrovstvám sveta vo futbale hráčov do 21 rokov, konajúcich sa minulý rok v Kolumbii, mal kapacitu 53 tisíc divákov. Po osadení sedačiek ju okresali na 45 tisíc, ako inak, v plnej farebnosti, do ktorej sýtosti je odetá celá krajina.

Najskôr, predpokladám, že 3-4 hodiny pred otváracím hvizdom pustili do hosťovského sektoru červeno-modrých fanúšikov Independiente, ktorých skandovanie sa ozývalo celý šírym dlhým medellínskym údolím. Na tomto prípade domácich zeleno-bielych prišiel rad až potom. Kilometrové rady na každú jednu tribúnu, červený dres by ste hľadali márne. Skvele načasovane ako vždy, Pán poslal do cesty na upokojenie pred riskantným neznámom jedno zo Svojich detí. Chlapík, ktorý robil pred časom v Nemecku, v očiach s túžbou podebatovať si po anglicky, vysvetlil, kde – ako – čo, dokonca sa ponúkol, že môže na svoju štvorročnú permanentku, ktorou sa hrdo pochválil, vziať popredu jedného človeka so vstupenkou. Rad vyzeral baj očko na hodinku, poteší. Odbehol nájsť kohosi druhého, aby sme prešli s novým japonským kamarátom spoločne a nemuseli čakať vo fronte. Už sa nevrátil, ale vďaka, skvelý, úžasný, zbúral akúkoľvek nervozitu z toho, aké to vnútri bude a ide sa v pokoji na futbal 🙂 Nasledovala viacnásobná policajná prehliadka vo vyhradenom sektore a konečne dnu do štadiónu. Ak prvý prekvapil moderný vzhľad, poriadok, čistota, prehľadnosť. Ono je to asi ako v celej Kolumbii, prehľadné a výborne zorganizované, skvele fungujúce. Nuž ale samozrejme, zmena programu vždy spontánne vyhranená.

Classico1

Hneď pri vstupe na modernú tribúnu, s čistými stoličkami samozrejme, bez smietky, sa nás ujali fešné usporiadateľky, ukázali, usmernili kam ísť, odkiaľ dobre vidno. Ani jeden zjavne nevyzeráme kolumbijsky, pustili sa s nami do debaty po anglicky. Kto sme, odkiaľ sme, čo tu robíme. S krásnymi hlbokými očami, s technických príčin sme zvolili opačnú stranu tribúny, bo by sme z futbalu a atmosféry veľa nevideli .. Červení usadení medzi zelenými, družné debaty, do výkopu je ešte čas.

Atletico Nacional je klub s dlhoročnou tradíciou, svojim spôsobom národný, „vládny“ ako u nás Slovan či v Čechách Sparta. Za neslávnej éry bol jeho majiteľom známy narkokráľ Pablo Escobar a hral v ňom zrejme najlepší kolumbijský futbalista histórie Andrés Escobar. Žiaľ v čiernych časoch nielen Medellinu ale i celej krajiny zavraždený v uliciach milovaného mesta, tesne pred podpisom zmluvy so slávnym AC Miláno, toho času najlepším mančaftom na svete. Trénerom je v súčasnosti jeho brat Santiago. Vďaka najmä finančným podmienkam si môžu dovoliť zaplatiť kvalitných domácich i pár výborných zahraničných futbalistov, v podstate má k dispozícii má v podstate to najlepšie, čo domáca liga ponúka, plus pár skúsených legionárov.

Ku Deportivo Independiente je pre zmenu klub zastupujúci okrajové štvrte Medellinu, chudobnejšie vrstvy, dalo by sa povedať, že robotnícky, rodinný zo severu mesta. Mladší brat trochu v tieni slávnejšieho, bohatšieho. Poskladaný z šikovných chlapcov z okolia Medellinu a nižších líg, ale s vynikajúcou prácou s mládežou, v skromnejších podmienkach, bez zbytočných veľkých rečí a honosnej reklamy.

Rozcvička hostí za mixu búrlivých ovácií svojich a rachotu a piskotu domácich skalných. Medzičasom porozosvecované reflektory a prípravy na príchod mužstiev, domáci sa zahrievali v tichosti na menšom štadióne na pár krokov vzdialenom. Oba tímy vstupujú na trávnik, karneval začína. Piskot, dupot, petardy, svetlice, papiere, krik, spev, tanec, všetko v jednom, základy štadiónu dostali zabrať a poriadne si popreťahovali kosti. Nasleduje kolumbijská hymna, spieva na plné hrdlo celý štadión, len Japonec a Slovák sú asi ticho, bo ju nevedia. Manželia v sprievode manželiek, mnohé rodiny i s deťmi, hotová spoločenská udalosť. Vo VIP zóne celý „kriminálny zbor“ Medellinu zrelý na blízku La Catedral (väznica kde doživotne sedia všetci ešte živí narkobaróni a ich posluhovači), okolo ihriska i na tribúnach plno kamier, novinárov, komentátori na nohách, revúc a dobre že nie pregĺgajúc mikrofóny.

Po úvodnom hvizde sa spustil klasický scenár. Hostia zvolili nedávnu taktiku našej národnej reprezentácie, t.j. hlavne nedostať gól počítajúc s možnosťou, že si nás jediný víťazný strelí súper sám. Domáci zjavne unavení po náročnom duely v juhoamerickej Lige majstrov z prostriedku týždňa v argentínskej Mendoze, kde si mimochodom schuti zastrieľali (4:4) pôsobili ťažkopádne a búšili do plných, žiaden záživný futbal. Ako na tenise, lopta lietala z jednej strany na druhú, nič zvláštne sa nedialo. Sústredil som sa teda na dianie okolo, červení spievali bez preháňania celý zápas, domáci fajnovejší len na začiatku, potom upadávali a asi 4 tisícový dav fanúšikov Independiente ich s prehľadom prehral. Pevne verím, že bubeníkov mali viac, tĺkli do obrovských bubnov bez prestania, inak by to bez ujmy prežil snáď len namakaný bubeník z heavymetalovej kapely. Na osvieženie prišiel gól hostí v poslednej sekunde prvého polčasu, zo severnej tribúny sa spustila obrovská vlna radujúcich sa fanúšikov.

Classico6

Nástup do druhého polčasu bol rezkejší, domáci dostali krátko po otvorení hry na prebratie druhý gól, hra nabrala na tempe. Domáci tréner „galisovsky“ prestriedal hneď dvoch hráčov naraz, do 5 minút bolo znížené a začal sa konečne hrať futbal. Akcie sa striedali zo strany na stranu, lopta lietala s milimetrovou presnosťou od nohy na nohu, hráči nabrali nový dych, jazdilo sa v rýchlosti naplno hore-dole. Nechýbali umelecké vložky, nakoniec veď sme v Južnej Amerike, jedni začali zdržovať a naťahovať hru, druhí simulovať na dohľad od pokutového územia. Prekrikovanie sa tribún, obrovské zástavy, chorály, atmosféra hodná podobného podujatia. Konečný rezultát 1:2, hostia spokojní, radujúci sa v stredovom kruhu, domáci bez dlhých rečí odišli do šatne.

Po zápase

Hostia boli celý druhý polčas vyzývaní, aby neopúšťali svoj sektor. Po zápase oslavovali svojich, spievali, zelení sa pomaly trúsili zo štadióna, po tichu, ako po prehre, po neďalekej Carrera 70, plnej barov, diskoték, obchodíkov, krčiem, každý svojim smerom, domov či na metro. S japonským priateľom sme to mali našťastie len 10 minút aj s tlačením sa v hustom dave. Pár minút po našom príchode začali búchať petardy, krik, delobuchy, zmätene pobehujúci násťročníci. Polícia tvrdí, že zadržali vyše 350 fanúšikov s nožmi, dokonca i s pištoľou, ktorou ako som sa neskôr dozvedel, chlapec, ktorého cez prestávku vynášali na nosidlách bol vraj zastrelený, mela v uliciach mala byť údajne odvetou. Dá sa však predpokladať, ako to na žiaľ podobných zápasoch býva, že bitku si žiaľ pripravovali, možno i dohodli dávno vopred. Boli pripravení rovnako dobre ako poriadkové sily, podľa všetkého mali zbrane pokrývané po okolitých uliciach, kde podrobná kontrola nebola. A nebude ďaleko od pravdy ani tvrdenie, že jedna časť fanúšikov čakala pripravená na napadnutie hneď po skončení zápasu. Polícia vylúčila spojitosť so zastrelením chlapca cez zápas. Škoda ďalšieho mladého ľudského života, úplne zbytočne. Na nešťastie i tu sa futbal pomaly stáva sem tam skôr zámienkou na násilie ako príležitosťou stretnúť sa a športom samotným. Horšie je, že práve tento obrázok a správu o udalosti si vplyvné médiá vyberú a pôjde do sveta a poškvrní tvár tejto nádhernej farebnej krajiny s úžasnými, láskavými, štedrými ľuďmi, nádhernou hojnou prírodou

Classico

Druhý deň ráno ulice čisté, akoby sa ani nič neudialo, pokoj, ticho, ako po búrke …

Pridaj komentár