Shalom Jeruzalem

 Nadpis je výstižný, nakoľko skrýva v sebe asi najznámejšie židovské slovo „shalom“, čo v preklade neznamená len pokoj, ale skôr celistvosť a dobrotu v jej plnej miere. A o Jeruzaleme neviem, že by niekto nepočul.

Možno sa o tom málo vie, ale v Jeruzaleme sa začali písať dejiny nielen Izraela, ale aj celosvetové. Samotný Izrael je akoby hodinkami svetových udalostí. Keď človek trochu skúma veci na nebi a na zemi, vie „koľká bije“. Nepamätám si na správy v ktorýkoľvek deň v novinách, kde by minimálne Izrael, ak nie aj Jeruzalem, spomenuté neboli. Práve dnes, keď článok píšem, 28.10.2017, slávia Židia 50.výročie, kedy dobyli pre seba po dlhých storočiach celé mesto.

Názov mesta Jeruzalem je často prekladaný ako Mesto pokoja, presnejšie mi však znie Mesto Boha Pokoja. Mesto, ktoré je v mocných rukách jeho zakladateľa a ten ho nepustí. V pôvodnom, židovskom jazyku sa vyslovuje Yerushalayim. Ale aby sme začali od začiatku. Počiatok histórie Jeruzalema sa datuje v čase, kedy sa Abrahám, ktorého z vtedajšej Mezopotámie Boh povolal do zeme mlieka a medu, prišiel do mesta Sálem, kde ho privítal kráľ a kňaz Melchisedech, niekedy okolo roku 4000 pre Kristom. Prvá osada na tomto území existovala podľa archeologických výskumov presne v tomto čase na svahoch Chrámovej hory. Jeruzalem si prešiel búrlivou históriou, nevedno, koľkokrát bol zničený, bol, je a ešte nejaký čas bude terčom útokov národov z okolitých krajín.

 

Príbeh, pre čo sa tak deje, je dlhý. Začal spomenutým Abrahámom, ktorý mal dvoch synov, jedného so slúžkou Hagar (Izmaela) a druhého so svojou manželkou Sárou (Izáka). Tým, že Abrahám dostal od Boha prisľúbenie, že ho rozmnoží na veľký národ, ktorému nebude počtu a bude sa mu vo všetkom dariť, automaticky prešlo od otca toto prisľúbenie na oboch synov a generácie po nich. No línia potomstva, toho pre Boha oddeleného ľudu, s ktorým má špeciálne určenie a plány, pokračovala cez Izáka. Pre to sa aj Boh Izraela nazýva Bohom Abraháma, Izáka a Jakoba (syna Izákovho). Jedného dňa Boh Abraháma požiadal, aby Izáka obetoval na vrchu (v tom čase sa obety Bohu konali spaľovaním zvierat), o ktorý je dnes najväčšia bitka medzi arabskými národmi (potomkami Izmaela) a Židmi / Izraelom (potomkami Izáka a jeho línie). Abrahám túto skúšku zvládol a tam sa začala nová etapa histórie Jeruzalema, a aj Izraela. Arabskí moslimovia však tvrdia, že na hore obetoval Abrahám Izmaela. A tu vzniká dilema a otvorené bojové pole. Zostručnené, treba si vybrať, na koho stranu sa dáme/dáte, resp. na ktorú stranu sa prikloníte/prikloníme, čo si pre svoj život vezmete/vezmeme. Neviem ako Vy, ja som sa rozhodol pre Izrael 🙂

Jeruzalem je najväčšie mesto Izraela, pre Židov, Kresťanov a Moslimov posvätné, žije v ňom asi 750 tisíc ľudí. Staré mesto sa delí na 4 časti, na židovskú, kresťanskú, moslimskú a arménsku. Mesto vzniklo na výšinách kopcov Ophel a Sion. Ťažko ohraničiť jeho pôvodné základy, tým, že viackrát bol nepriateľskými vpádmi zrovnaný zo zemou alebo zbombardovaný. V posledných rokoch však nálezy pod súčasným mestom dokazujú, že vrchné hradby pôvodného mesta, ešte z biblických čias, môžu byť 4 až 4,5 metra pod povrchom zeme. Centrom mesta je Staré mesto, ktoré je ohradené vysokými hradbami a vedie doň sedem brán, ôsma je zamurovaná Arabmi, dokonca urobili pred ňou ich cintorín, aby tam židom znemožnili prístup. Tou ôsmou bránou sa predpokladá, že ňou, na niektorých zo židovských sviatkov, príde Ježiš Kristus ako Kráľ Izraela zachrániť svoj ľud a naveky s ním prebývať.

 

Atmosféra v meste sa strieda podľa toho, v ktorej časti sa nachádzate. V židovskej cítite život v radosti a poriadku, napriek tomu, že nevedia, čo bude zajtra a o pár sto kilometrov sa chystajú nepriateľské armády na útok. Mne ostala v pamäti ich srdečná radosť a nádej v očiach. Deti behajú po ulici v pekných rovnošatách, hrajú sa po parkoch. Potešilo ma, že židovské rodiny sú početné, kde je jasne stanovaná zodpovednosť otca a matky, i úcta detí k rodičom. Bežne sme videli, že po uliciach chodili a na zastávkach autobusov a električky stáli početné rodiny, bežne s päť – šesť deťmi. Atmosféra pokoja.

Arabská časť mesta je veľmi rušná, je tam zas cítiť dusná atmosféra, bežne stretnete ľudí so zbraňami. Židia, ako sme videli, návštevy v arabskej štvrti prešprintujú alebo sa cez ňu odvezú autobusom, no Arabi zas veselo chodia, kam sa im chce. Čo aj sedí popisu, ktorým potomkov Izmaela označil Boh, že budú kočovní. Židom zas prisľúbil, že im navráti ich mesto i ich krajinu a budú tam v pokoji bývať. Vôbec v celom Jeruzaleme je navonok pokoj, no kdesi popod vnímanie očí je zrejmé, že sa čosi deje, my sme sa vždy potešili, keď sme stretli v meste izraelských vojakov J Centrum mesta, Chrámová hora je v držbe Arabov, vstup na ňu je veľmi kontrolovaný, pred vstupom do tunela, ktorý na návršok vedie, Vás ošacujú od hlavy po päty. My sme na hore strávili asi 2 minúty, nakoľko podľa moslimských zákonov tam nemôžem manželku držať za ruku. Tak sme sa na pätníku otočili a prvou nasledujúcou bránou toto miesto opustili.

Staré mesto je pretkané úzkymi uličkami plnými krámikov, s náboženskými obrázkami a predmetmi, knihami, hudobnými nástrojmi, látkami. Pre ženy odporúčam návštevu damašskej brány, kde je trh s látkami dobrej kvality. Odporúčam návštevu Olivovej hory, pohľad z nej je niečo, čo, podľa mňa, treba naozaj osobne zažiť a každý za seba vnútri prežiť. Pokiaľ Vás zaujíma história, prechádzky starým mestom sú otvorenou knihou plnou príbehov. Pamiatok je naozaj veľa a je nad rámec tohto článku písať o nich viac, takže len spomeniem. Dávidovo mesto, kde sa našiel v Biblii spomínaný rybník Siloe. V centre, priamo pod Chrámovou horou leží múr nárekov. Židia sa však kvôli tomuto pomenovaniu dosť ofučia, vravia, že oni tam nechodia nariekať, ale modliť sa. A majú pravdu, ja som to videl. Originálny názov múru je Západná stena, je to pozostatok kamenného chrámu (skvostného diela po každej stránke) spred 2000 rokov, kedy ho Rimania zbúrali a vypálili. A verne očakávajú, že bude zas postavený. To je však iný, dlhý príbeh.

 

A propos, voda. Jeruzalem, ako taký, bol a je vybudovaný, presne ako bolo písané v starých židovských knihách, na púšti. Má len jediný podzemný zdroj, odkiaľ sa čerpá voda a odtiaľ je distribuovaná do celého mesta. O ňu boli aj v minulosti veľké boje, nepriatelia vedeli, že ak Jeruzalem odpoja od vody, majú vyhraté.

Moderné mesto má svoju tepnu na ulici Jaffa, kde premáva po peknej širokej ulici krásna električka. Lemujú ju rovnako kaviarne, reštaurácie, hotely, trhy a je celý deň plná ľudí, no a keď sa dostanete do Jeruzalema v čase židovských sviatkov, je ulica plná ľudí aj v noci a do skorého rána. Takže si môžeme vybrať J Nestalo sa nám, že by sme sa nedohovorili po anglicky, v Jeruzaleme a po hlavných turistických bodoch v jeho okolí sú všetky nápisy v hebrejčine a angličtine. Ak sa vyberiete mimo nich, treba zapnúť intuíciu a pýtať sa.

 

V minulom článku o Izraeli som spomínal, že každému, kto bude dobre hovoriť o Židoch a Izraeli, sa bude dariť dobre, resp. naopak. V starých židovských piesňach ešte z čias kráľa Dávida sa spievalo, že pre pokoj / priazeň dobrých vecí svojej rodiny a svojich priateľov, budem o Jeruzaleme a ľuďoch v ňom dobre hovoriť. Dnešnou rečou povedané, budem Jeruzalemu v dobrom „fandiť“ …

SHALOM, JERUZALEM 🙂

 

Jaroslav Lenár

28.09.2017

 

 

 

Pridaj komentár